V čase čoraz extrémnejších dažďov a sucha by práve malé „pozdravy z prírody“ – zelené strechy, dažďové záhrady či vsakovacie pruhy – pomáhali zadržať vodu tam, kde spadne. Mestá po celom Slovensku totiž čelia intenzívnym prívalovým dažďom i dlhým obdobiam sucha, takže vodozádržné opatrenia sú „jedným z najdôležitejších nástrojov modernej mestskej politiky“ – a mesto Vysoké Tatry nie je výnimkou. Ich cieľ je jasný: zachytiť čo najviac dažďovej vody priamo na mieste, spomaliť jej rýchly odtok a podporiť jej postupné vsakovanie do pôdy.
Takéto opatrenia pritom prinášajú nielen nižšie riziko povodní, ale aj príjemnejšie, „chladenejšie“ mesto s bohatšou zeleňou – presne to, čo by uvítali aj obyvatelia Vysokých Tatier.
Projekt pre školy a park: čo mal priniesť
Mestské zastupiteľstvo schválilo v roku 2020 „Projekt vodozádržných opatrení pre mesto Vysoké Tatry“. Obsahoval sedem konkrétnych zásahov v troch lokalitách – na školskom dvore v Dolnom Smokovci, v parku Tatranská Lomnica a na dvore školy v Tatranskej Lomnici. Medzi navrhnutými prvkami boli napríklad dažďová záhrada s akumulačnými nádržami na vodu pred základnou školou v Dolnom Smokovci, či odvodnenie dvorov a budovanie zelených stien v areáli oboch škôl. Plánovalo sa tiež zlikvidovať kus spevnených plôch a nahradiť ich trávnatými, ktoré lepšie držia vodu a chránia životné prostredie. Celkovo mal projekt prispieť k tomu, aby sa voda z ulíc a striech nezačala bleskovo zlievať do kanalizácie, ale naopak, aby sa využila – napríklad na polievanie školskej zelene či zakladanie nových stromčekov.
Hlavné časti projektu v kocke:
-
Dolný Smokovec: dažďová záhrada (zatrávnená jama) so zbernou nádržou, zelené steny, nové zvody zo striech s nádržami.
-
Tatranská Lomnica – park: revitalizácia parku s vsakovacími jamami a vegetačnými plochami.
-
Tatranská Lomnica – škola: doplnenie prvkov na zadržiavanie vody v školskom dvore.
Takto navrhnuté opatrenia by priamo zlepšili prostredie pre deti v školách i obyvateľov v okolí – umožnili by polievať školský majetok zadržanou dažďovou vodou, znižovali by prehriatie okolia, umožnili prevádzkovanie fontány a hlavne by dokázali zmierniť silu prívalových dažďov.
Koľko by projekt stál a kto by za to zaplatil?
Finančne išlo o státisíce eur, z veľkej väčšiny pokrytých dotáciou. Celková predpokladaná cena projektu bola 792. 395,68 € (vrátane DPH), z čoho až 95 % (teda 752. 775,90 €) malo byť hradená nenávratným finančným príspevkom z operačného programu Životné prostredie. Mesto malo prispieť iba symbolickými 5 % spolufinancovaním (okolo 39 .619,78 €). Už schválené uznesenie mestského zastupiteľstva stanovilo spolufinancovanie mesta na max. 47. 300 € (5 % zo staršieho, ešte vyššieho rozpočtu projektu). Čiže mesto malo len zhruba 40-tisíc eur do projektu investovať – malá cena za projekt prinášajúci tisíce kubíkov vlahy počas horúčav i nadchádzajúcich povodní.
Argumenty vedenia mesta: reálny projekt verzus „nádrže a fontána“
Napriek schválenému projektu a podpísanému grantovému uzneseniu sa štatutárny zástupca mesta Jozef Štefaňák rozhodol zmluvu už po vykonanom verejnom obstarávaní nepodpísať a celý projekt stopnúť. Na jeho dôvody sme sa pýtali priamo na rokovaní Mestského zastupiteľstva mesta Vysoké Tatry ešte v roku 2025. Jeho vyjadrenie bolo takéto:
Dať milión Eur na 8 nádrží v parku , ktoré by boli zakopané v zemi, mi odborníci povedali, že to je slušne povedané kravina, my nemáme problémy s vodou ako inde a rozkopať celý lomnický park a dať 8 nádrží a všetko napájané z potokov, vieme koľko je v nich piesku, ako by to dlho vydržalo a čistenie do budúcna, odborníci mi to neodporúčali, preto som hneď na začiatku rozhodol že to nepríjmeme a bola tam aj spoluúčasť, radšej tie peniaze dajme do fontány, lebo dáme 100 tis. za niečo, čo bude v zemi, čo by sme zavlažovali? Radšej navrhujeme vodozádržné nádrže pri Kolbisku – v lete na zavlažovanie a v zime na zasnežovanie , to sa túto zimu veľmi osvedčilo, musíme počítať so suchými zimami, ak sa nám podarí získať Kolbisko – bolo by to na trénovanie detí a športovanie, bude to mať veľký potenciál a aby sme v zime mohli urobiť umelý sneh. Milión v rozpočte je málo na to čo by sme všetci chceli urobiť, vieme ceny idú hore a toto už dnes je smiešny peniaz, čo by sme dnes mohli za to urobiť.
Jozef Štefaňák, primátor mesta Vysoké Tatry na rokovaní MsZ Vysoké Tatry 26.06.2025
Ako je zrejmé mnohé z vyjadrení nesedia oproti tomu, čo malo v projekte reálne byť. Vo vyjadreniach pri tom používal nelichotivé popisy: údajne sa vraj báli „zakopaných nádrží v parku“ a uprednostnil by radšej investíciu do fontány. Podčiarkol pritom, že radšej by bol, keby sa tieto nádrže umiestnili na Kolbisku v Tatranskej Lomnici – na to však žiaden projekt neexistuje, nikdy podaný nebol a aktuálne nejde o reálny zámer. Inými slovami – vysvetlenie primátora nesedí.
Tieto argumenty však neobstoja v porovnaní s faktami projektu. Zapieranie „zakopaných nádrží“ je sa nezakladá na pravde: projekt totiž počítal predovšetkým s prírodnými prvkami (dažďové záhrady, vsakovacie pruhy, zelené steny a strechy). Žiadne obrovské betónové nádrže nevyzerajúce ako fontána – naopak, napríklad dažďové záhrady sú akoby malými biokvetinovými záhonmi, kam sa voda odfiltruje a vsiakne. A práve aj z týchto vodozádržných opatrení by sa dala dostať voda aj do Lomnickej fontány z ktorej dlhodobo uniká. Navyše, vodozádržné opatrenia by priamo zmierňovali povodne i suchá a prinášali by hmatateľný úžitok.
Podľa nami dostupných a overených informácií z prostredia mestského úradu vedenie mesta Vysoké Tatry pritom nedržalo poslancov ani v obraze čo sa projektu týka – kľúčové malo byť vyhlásenie, že ak sa primátor rozhodne nepodpísať zmluvu, nie je o čom ďalej debatovať, a poslanci sa tak nedozvedeli, že projekt „krachol“. Takýto postoj je zarážajúci: projekt už raz prešiel verejným obstarávaním a zastupiteľstvo mu dalo zelenú. Teraz však vedenie mesta tvrdí, že kľúčové rozhodnutie je na štatutárovi, a mestskí poslanci o tom nemali ani vedieť. Obyčajní ľudia sa tak dozvedeli až spätne, že menej než 40-tisíc eur verejných peňazí ostane ležať nevyužitých, zatiaľ čo mestská pokladnica pre zanedbanie adaptácie rozhodne neutrpí – práve naopak, investícia do adaptačných opatrení by sa v budúcnosti mnohonásobne vrátila v podobe ušetrených škôd pri záplavách a suchách.
Nečinnosť mesta a neoficiálne dôvody
Namiesto projektového manažmentu zostalo mesto bez osoby, ktorá by pripravila takéto investície. Podľa informácií z miestnych zdrojov niekdajšiu projektovú manažérku vyčerpali neustále pasce a blokády – vraj odišla z úradu práve preto, že videla, ako sa schválené investície zahadzujú. Mesto tak paradoxne nedokáže pripraviť ani schválené projekty nieto predložiť nové.
Neoficiálne pritom kolujú i ďalšie vysvetlenia motivácie primátora. Obyvatelia a rôzne nezávislé blogy poukazujú na to, že primátor vo vedení mesta uprednostňuje osobné či politické ciele. Uvádzajú, že prijímanie mestských finančných tokov vníma skôr ako výsadu svojho úradu. Projektové návrhy odborníkov na zadržiavanie vody pritom zjavne nepatrili medzi tie jeho záľuby. Naopak, v radnici majú teraz viac priestoru projekty „viditeľné“ (ako napríklad proklamovaná stavba bytoviek) prednosť pred praktickými ekologickými opatreniami. Kupodivu sa tak zastavila aj čiastočná renovácia škôlok, ktorú sa predchádzajúce vedenie chystalo zrealizovať – práve o niečo také sa vodozádržné opatrenia čiastkovo dotýkali. Blog „Za slušné Tatry“ preto kritizuje, že Štefaňák zastavil skrášľovanie školy v Dolnom Smokovci aj v Tatranskej Lomnici, hoci donedávna sa hovorilo práve o zlepšení dvorov a ihriskových zón. Miestni aktéri tak vnímajú, že mestská správa preferuje pútavé „mediálne kauzy“ a vizuálne efekty nad skutočným klimatickým prínosom.
Záver: Kto nakoniec zaplatí daň za skľudnenie vody?
Keď mesto odmietne takmer zadarmo získať podporu na adaptáciu na klímu, zaplatí to v budúcnosti jeho obyvateľ. Desiatky tisíc nevyužitých eur na najpotrebnejšie ciele (zadržiavať vodu a zmierňovať sucho) sa premrhali – a to kvôli tvrdeniam, ktoré nesedia s realitou. V časoch, keď odborníci radia investovať do zelenej infraštruktúry, aby sme predišli rozsiahlym škodám, primátorov postoj pôsobí ako zmarená šanca na ozdravenie krajiny. Seniori či rodičia v Tatrách, ktoré už zažili bleskové povodne aj vysušené záhrady, by očakávali zdržanlivosť vládnucich riadne argumentovanú faktami – namiesto toho zatiaľ vidia škrt cez investičné projekty a vyprázdnené slová.
Mestské peniaze bolo treba chápať ako už pridelený dar na riešenie klimatickej hrozby – namiesto toho sa stali predmetom sporu. Dôvodová správa ku schválenému návrhu to sumarizuje tvrdo objektívne: odvádzaním a akumuláciou dažďovej vody by sa výrazne zlepšila povodňová situácia v meste. Preto je tento krok primátora cynický – odmietnutím podpísať zmluvu pomáha len zhoršujúcim problémom naprieč mestom, zatiaľ čo výsledky projektu mohli chrániť nás všetkých.
Autorom článku je kolektív autorov.
Použité zdroje informácií a dát:
- Súťažné podklady k projektu – zverejnené na stránkach Úradu pre verejné obstarávanie
- Žiadosť o Nenávratný finančný príspevok – získaná od mesta Vysoké Tatry na základe zákona
- Vodozádržné opatrenia pre mesto Vysoké Tatry – zverejnené na www.vysoketatry.sk
- Zápisnica z 18. zasadnutia MsZ Vysoké Tatry zo dňa 26.06.2025 – zverejnenéna www.vysoketatry.sk
- Odborný článok „Vodozádržné opatrenia v mestách: Kľúč k adaptácii na kllimatické zmeny“ – zverejnené na www.novaco.sk
- Kritické blogy voči vedeniu mesta – zverejnené na www.zaslusnetatry.wordpress.com
