Poslanecký odpočet – PaedDr. Róbert Gálfy

Vážení obyvatelia Tatier,

do každého volebného obdobia vstupuje poslanec s presvedčením, že chce niečo urobiť pre obyvateľov a pomôcť mestu, v ktorom žije. Samotný poslanec však dokáže presadiť len veľmi málo. Výsledok práce mestského zastupiteľstva preto vždy závisí od toho, či sa medzi poslancami vytvorí skupina ľudí, ktorí dokážu spolupracovať, hľadať kompromisy a zhodnúť sa aspoň na základnom smerovaní mesta.

V tomto volebnom období sa podľa môjho názoru stretli poslanci, ktorí chceli pre mesto urobiť niečo dobré, ich názory však boli v mnohých zásadných otázkach veľmi rozdielne. Dohoda sa preto hľadala ťažko a zastupiteľstvo bolo často výrazne polarizované. Na začiatku volebného obdobia sme boli traja poslanci, ktorí sme postupne zisťovali, že sa na viaceré problémy pozeráme podobne. Nebola to vopred vytvorená skupina ani politický blok. V priebehu rokov sa však ukázalo, že pri väčšine rozhodnutí máme podobné postoje. Postupne sa k nám pridali ďalší kolegovia a napokon nás bolo päť. Bolo preto prirodzené, že sme jednotlivé materiály spolu konzultovali a snažili sa presadzovať riešenia, ktoré sme považovali za správne.

Za svoj volebný obvod môžem povedať, že som bol rád aj za to, keď sa podarilo vyriešiť základné veci, ktoré bezprostredne ovplyvňujú každodenný život obyvateľov Dolného Smokovca. Išlo napríklad o včasné kosenie trávnikov na sídlisku, odhŕňanie snehu alebo čistenie komunikácií po zimnej sezóne. Môžu sa zdať ako samozrejmosť, no obyvatelia veľmi dobre vedia, že ak tieto služby nefungujú pravidelne a včas, kvalita života sa rýchlo zhoršuje.

Dlhodobým problémom Dolného Smokovca zostáva parkovanie, najmä parkovanie vozidiel ľudí, ktorí na sídlisku nebývajú. Predpokladám však, že s podobnými problémami zápasia takmer všetky mestské časti Vysokých Tatier. Podarilo sa vyriešiť aj zabezpečenie stojísk na komunálny odpad, do ktorých v minulosti prinášali odpad aj ľudia z okolitých obcí. Obyvatelia dnes majú od stojísk vlastné kľúče a podľa mojich skúseností toto riešenie funguje. Venovali sme sa tiež požiadavkám denného centra a ďalším menším podnetom. Mojím cieľom bolo, aby obyvatelia cítili, že sa ich poslanec zaujíma aj o bežné problémy a snaží sa udržiavať život v mestskej časti aspoň na štandardnej úrovni.

Medzi najťažšie rozhodnutia patrilo prijímanie všeobecne záväzných nariadení týkajúcich sa miestnych daní a poplatkov, najmä poplatku za komunálny odpad a dane z nehnuteľností. Pri komunálnom odpade mi chýbali relevantné údaje o tom, aký objem odpadu produkujú obyvatelia a aký návštevníci mesta. Tatry počas sezóny denne navštívia desaťtisíce ľudí. Nie je preto spravodlivé, aby sa náklady spojené s odpadom vytvoreným masovým cestovným ruchom prenášali najmä na približne 3 700 trvalo žijúcich obyvateľov.

Opakovane som sa pýtal, koľko odpadu sa vyzbiera z verejných košov a koľko zo stojísk určených pre domácnosti. Dozvedel som sa však, že odpad sa zváža spoločne a nie je možné ho presne rozlíšiť. Za takých okolností bolo pre mňa problematické hlasovať za ďalšie zvyšovanie poplatkov. Ak má poslanec rozhodovať o vyššom zaťažení obyvateľov, musí mať k dispozícii presné čísla, zrozumiteľné výpočty a vysvetlenie, z čoho navrhovaná suma vychádza. Preto sme sa snažili navrhované sadzby znížiť a hľadať riešenie, ktoré nebude neprimerane zaťažovať domácnosti.

Podobne komplikovaná bola diskusia o dani z nehnuteľností. Nemôžeme konsolidovať mestský rozpočet spôsobom, pri ktorom všetky dôsledky pocítia obyvatelia. Ak budeme život v meste neustále predražovať, počet trvalo žijúcich obyvateľov bude ďalej klesať. Tatry sa potom budú meniť na územie apartmánov, hotelov a krátkodobých pobytov, v ktorom bude čoraz menej skutočného života.

Rokovania o nastavení dane trvali veľmi dlho a napokon sa určitú dohodu podarilo nájsť. S odstupom času však vidím priestor na ďalšie zmeny. Osobitne treba napraviť postavenie zdravotníckych zariadení a ústavov, ktoré poskytujú služby obyvateľom mesta. Nie je správne, aby mesto neprimerane zvyšovalo daňové zaťaženie subjektom poskytujúcim zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Ich služby v Tatrách potrebujeme a mali by sme vytvárať podmienky na ich udržanie, nie ich ďalším zaťažením ohrozovať.

Prehodnotiť by sa podľa môjho názoru mala aj daň za ubytovanie. Jej sadzba je vysoká a jej nastavenie môže mať dôsledky pre celé územie Vysokých Tatier. Neznamená to, že mesto nemá získavať primerané príjmy z cestovného ruchu. Diskusia by však mala byť založená na reálnych údajoch a na dohode mesta, podnikateľov a ostatných dotknutých subjektov. Potrebujeme systém, ktorý bude prinášať peniaze do rozpočtu, ale zároveň nebude znižovať konkurencieschopnosť Tatier ani nepriamo zvyšovať tlak na obyvateľov.

Jednou z tém, ktoré ma počas volebného obdobia najviac mrzeli, bolo školstvo. Mesto podľa mojich informácií dostalo možnosť zapojiť sa do pilotného projektu kurikulárneho vzdelávania. Stačilo rozhodnutie vedenia mesta, no do projektu sme sa nezapojili. Dodnes som nedostal presvedčivé vysvetlenie, prečo sa tak nestalo. Nový spôsob vzdelávania, ktorý kladie menší dôraz na memorovanie a väčší na porozumenie, praktické schopnosti a samostatné myslenie, považujem za budúcnosť. Mohli sme byť medzi mestami, ktoré sa na túto zmenu pripravia v predstihu. Namiesto toho sme premárnili príležitosť a nový vzdelávací systém napokon musia školy zavádzať tak či tak.

Výrazným príkladom bola otázka odmien vyplatených zamestnancom mesta. V čase, keď sme sa na zastupiteľstve sporili o jednotlivé eurá alebo desiatky eur, sme sa dozvedeli o odmenách v celkovej výške viac ako 104-tisíc eur. Nešlo mi o závisť ani o spochybňovanie práce zamestnancov. Požiadal som však o možnosť oboznámiť sa s tým, komu a za čo boli odmeny vyplatené. Namiesto otvorenej komunikácie nasledovali približne dva roky odvolávania sa na ochranu osobných údajov a presúvania zodpovednosti.

Zažil som pritom aj úplne iný prístup. Keď bol prednostom mestského úradu pán Hudáč, predložil mi prehľad práce úradu, vysvetlil, ktorí zamestnanci pracovali nad rámec svojich povinností, a požiadal ma o názor na navrhované odmeny. Materiál som prebral s kolegami, navrhli sme mierne zníženie, aby sa nenarušil rozpočet, a následne sa odmeny vyplatili. Vedeli sme, prečo boli priznané, a mohli sme za rozhodnutie prevziať zodpovednosť. Presne tak by mala vyzerať komunikácia medzi vedením mesta a poslancami. Ak bola odmena zaslúžená, mesto sa za ňu nemusí hanbiť. Musí ju však vedieť transparentne vysvetliť.

Nevyužitých príležitostí bolo viac. Mrzí ma, že sa počas volebného obdobia nepostavila mestská nájomná bytovka a nevznikol ani významnejší úsek novej cyklotrasy. Nevyriešila sa ani otázka parkoviska a dopravného uzla na Štrbskom Plese. Takéto miesto nemožno riešiť podľa predstáv spred tridsiatich rokov. Potrebujeme moderný centrálny dopravný uzol, v ktorom sa prepojí železničná, autobusová a individuálna doprava a odkiaľ budú návštevníci pokračovať ďalej verejnou dopravou.

Riešili sme aj podnet obyvateľov Tatranskej Polianky, ktorých skoro ráno rušia turisti smerujúci na Sliezsky dom a Gerlach. Vozidlá parkujú medzi bytovými domami, ľudia sa už o štvrtej alebo piatej ráno rozprávajú, zatvárajú dvere a pripravujú sa na túru. Objavila sa možnosť vytvoriť samostatné parkovisko, na základných podmienkach sme sa dohodli, no celý zámer sa napokon bez jasného vysvetlenia stratil.

Za dobrú myšlienku som považoval bezplatné záchytné parkovanie v areáli Eurocampu. Problémom však bola nedostatočná propagácia. Mnohí návštevníci ani obyvatelia o tejto možnosti nevedeli. Následne sa skonštatovalo, že služba sa neosvedčila. Podľa mňa však nemožno vyhodnotiť službu ako neúspešnú, ak o nej verejnosť nemá dostatok informácií. Mesto má množstvo možností, ako návštevníkov ešte pred príchodom upozorniť na záchytné parkovisko a nasmerovať ich k verejnej doprave.

Pozornosť sme venovali aj pohybu cyklistov po chodníkoch. V Starom Smokovci a Tatranskej Lomnici boli na chodníkoch vyznačené zákazy bicyklovania. Podnetom na otvorenie tejto témy bol rozhovor s otcom dvoch detí, ktorý mi povedal, že počas sezóny odmieta poslať deti na bicykloch na hlavnú cestu. Ukazoval som preto príklady zo Švajčiarska a Rakúska, kde sa v turistických centrách môžu o niektoré komunikácie deliť chodci a cyklisti, pričom chodci majú jednoznačnú prednosť. Takéto riešenie si, samozrejme, vyžaduje ohľaduplnosť. Dlhodobým riešením však musia byť bezpečné cyklotrasy. Tatry ich potrebujú budovať čo najrýchlejšie, pretože počet bicyklov a elektrických kolobežiek rastie a súčasný stav vytvára konflikty medzi chodcami, cyklistami a motoristami.

Počas výkonu mandátu si nespomínam na situáciu, v ktorej by som pociťoval osobný konflikt záujmov. Pred každým zastupiteľstvom som však cítil veľkú zodpovednosť a určitú trému. Čím je človek starší a skúsenejší, tým viac si uvedomuje dôsledky svojho hlasovania. Každý bod som sa snažil posudzovať tak, aby moje rozhodnutie pomohlo mestu a nikoho bezdôvodne nepoškodilo. Často som jednotlivé otázky konzultoval aj s kolegami. Veľmi mi chýba Juraj Husovský, ktorý pristupoval ku každému zastupiteľstvu mimoriadne zodpovedne a každý bod si preveroval z viacerých strán. Keby takto pristupovala k rozhodovaniu väčšina poslancov, mesto mohlo byť podľa môjho názoru ďalej.

Obyvateľom by som po štyroch rokoch odkázal najmä to, aby sa o verejné dianie zaujímali a aby sa do volieb zapojilo čo najviac kvalitných kandidátov. Potrebujeme mladých ľudí s novými nápadmi, ale aj starších ľudí so skúsenosťami. Tieto dve skupiny nemajú stáť proti sebe. Mladí prinášajú energiu a nový pohľad, starší skúsenosti a znalosť dôsledkov rozhodnutí. Mesto potrebuje oboje.

Voliči by si mali vyberať zodpovedných ľudí, ktorým na Tatrách skutočne záleží a ktorí sa nenechajú ovplyvniť iba predvolebnými sľubmi alebo marketingom. Ak sa podarí zvoliť dobrú a spolupracujúcu zostavu poslancov, môže to byť základná záruka, že sa Tatry posunú dopredu. Silné zastupiteľstvo musí od vedenia mesta vyžadovať výsledky, úplné informácie a otvorenú komunikáciu. Bez dialógu, dôvery a zodpovednosti sa totiž ani dobré návrhy nedokážu premeniť na konkrétne výsledky.