Preskočiť na obsah
22. novembra 2026 | Aktuálne informácie o Tatrách a regióne
Občianska redakcia

Dzurilla: Prosím vás, kontrolujte nás. Aj mňa.

•
JUDr. Peter Dzurilla o potrebe verejnej kontroly aj po voľbách. Verejná kontrola sa nesmie končiť voľbami. (Grafika: Peter Dzurilla)
JUDr. Peter Dzurilla o potrebe verejnej kontroly aj po voľbách. Verejná kontrola sa nesmie končiť voľbami. (Grafika: Peter Dzurilla)

Vypočujte si tento článok

Tatry24.sk • Audioverzia článku

  1. Časť 1 (MP3)
  2. Časť 2 (MP3)
  3. Časť 3 (MP3)
  4. Časť 4 (MP3)
  5. Časť 5 (MP3)
  6. Časť 6 (MP3)
  7. Časť 7 (MP3)
  8. Časť 8 (MP3)
Tento text pre vás automaticky načítal neurálny hlas umelej inteligencie.

Voľby sa skončili. Hlasy sú spočítané, výsledky poznáme a o niekoľko dní začne fungovať nové mestské zastupiteľstvo. Niektorí z nás získali dôveru občanov po prvý raz, iní už majú za sebou roky skúseností. A jeden z mandátov zastupovať občanov som získal ja – Peter Dzurilla. Ocitol som sa v situácii, ktorá je pre mňa v mnohom nová.

Doteraz som bol totiž predovšetkým na tej druhej strane. Na strane ľudí, ktorí sa pýtali, upozorňovali na problémy, kritizovali rozhodnutia samosprávy a nie vždy boli za svoje otázky vítaní. Dnes som jedným z tých, ktorí budú o veciach rozhodovať.

A práve preto považujem za dôležité povedať niekoľko slov. Nielen ľuďom, ktorí mi dali svoj hlas, ale aj tým, ktorí ma nevolili. A vlastne aj sebe samému.


Mandát nie je odmena. Je to pre mňa záväzok.

Keď človek uspeje vo voľbách, prirodzene cíti radosť. Bolo by pokrytecké tvrdiť niečo iné. Aj ja som mal radosť a úprimne si vážim každého jedného človeka, ktorý sa rozhodol mi dôverovať. Lenže s radosťou by mala prísť aj pokora.

Získaním mandátu sa totiž z človeka nestáva niekto múdrejší, čestnejší alebo schopnejší, než bol deň pred voľbami. Nedostane automaticky lepší úsudok a už vôbec nie schopnosť robiť vždy správne rozhodnutia. Stáva sa iba človekom, ktorému ostatní na určitý čas zverili časť rozhodovania o veciach verejných.

A to je obrovský rozdiel.

Chcem byť poslancom, ktorý sa nebude báť povedať svoj názor. Ktorý sa dokáže postaviť aj proti väčšine, pokiaľ bude presvedčený, že je to správne. Ktorý nebude mlčať len preto, aby mal pokoj, a nebude hlasovať za niečo iba preto, že sa to od neho očakáva. Ale zároveň chcem zostať človekom, ktorý si dokáže priznať, že sa mýlil.

Pretože odvaha nie je len schopnosť postaviť sa proti niekomu. Niekedy je omnoho ťažšie postaviť sa pred ľudí a povedať: „Prepáčte, toto som pokazil. Nemal som pravdu.“. A ak sa mi to niekedy stane, dúfam, že budem mať dosť charakteru, aby som to dokázal.


Doteraz som kontroloval ja. Teraz kontrolujte aj mňa.

Roky som sa venoval občianskym témam, upozorňoval na problémy a kládol otázky, ktoré neboli vždy príjemné. Nerobil som to anonymne. Pod svoje názory, články, podnety aj kritiku som dával vlastné meno. A nie vždy to bolo jednoduché.

Za svoju občiansku aktivitu som čelil osobným útokom, trestným oznámeniam, žalobám aj konaniu, ktoré som vnímal ako šikanu. Boli chvíle, keď by bolo určite pohodlnejšie mlčať, stiahnuť sa a nerobiť si ďalšie problémy. Napriek tomu som sa rozhodol pokračovať.

Nie preto, že by som bol neomylný. A už vôbec nie preto, že by som si myslel, že mám na všetko správny názor. Ale preto, že som veril a stále verím, že občan má právo zaujímať sa o to, čo sa deje v jeho meste. Pýtať sa, nesúhlasiť, upozorňovať na chyby a žiadať vysvetlenia. Teraz sa však mení jedna podstatná vec.

Odteraz musím byť pripravený na to, že rovnaké otázky budú ľudia klásť aj mne. A tak to má byť. Ak som roky tvrdil, že verejní funkcionári majú byť pripravení na občiansku kontrolu, bolo by odo mňa nesmierne pokrytecké, keby som sa jej teraz sám začal vyhýbať. Preto vás chcem o niečo požiadať.

Kontrolujte nás.

Pýtajte sa, ako hlasujeme. Prečo podporujeme konkrétne návrhy. Prečo niektoré veci trvajú dlho. Ako hospodárime s mestskými peniazmi. Čo sa deje s mestským majetkom. Prečo sme niečo sľúbili a nesplnili. A pokojne sa pýtajte aj mňa osobne.

Ak budem vedieť odpovedať, odpoviem a ak nebudem, tak  poviem, že neviem, a pokúsim sa odpoveď zistiť. A ak niečo pokazím, budem sa musieť postaviť aj k tomu. Nemôžem sľúbiť, že vždy budeme mať rovnaký názor. Ani to, že vždy budete s mojimi rozhodnutiami spokojní. Môžem však sľúbiť, že kritiku nebudem automaticky považovať za nepriateľstvo.


Občianska kontrola sa nekončí voľbami

Počas predvolebnej kampane sa o veci verejné zaujíma veľa ľudí. Diskutuje sa, kritizuje, porovnávajú sa sľuby a vyťahujú sa problémy. Potom prídu voľby, spočítajú sa hlasy a život ide ďalej. Lenže práve vtedy sa začína tá najdôležitejšia časť.

Demokracia predsa nie je o tom, že raz za štyri roky niekomu odovzdáme hlas a potom sa štyri roky iba prizeráme. Občianska kontrola nezačína mesiac pred voľbami a nekončí sa zatvorením volebných miestností. Má trvať neustále, bez ohľadu na to, kto práve sedí v kresle primátora alebo poslanca.

Novozvolený primátor aj my, poslanci, sme stále len ľudia. So svojimi skúsenosťami, názormi, povahami, ale aj slabosťami. Môžeme sa unáhliť, niečo prehliadnuť, zle vyhodnotiť situáciu alebo jednoducho urobiť hlúposť. A práve preto potrebujeme ľudí, ktorí nás na to upozornia. Nie ľudí, ktorí nám budú za všetko tlieskať. Ani takých, ktorí budú z princípu proti všetkému.

Potrebujeme občanov, ktorým na našom meste skutočne záleží. Takých, ktorí dokážu povedať: „Toto ste urobili dobre.“ Ale aj: „Toto ste, páni, poriadne pokazili.“. A my by sme mali vedieť prijať oboje.


Kritizujme férovo. Aj keď sa nezhodneme.

Rád by som sa pristavil aj pri jednej citlivejšej téme. Pri anonymite. Nechcem nikomu upierať právo vyjadriť svoj názor anonymne. Niekedy môže mať človek celkom pochopiteľné dôvody, prečo nechce verejne vystupovať pod vlastným menom. Môže sa báť následkov, môže mať zlé skúsenosti alebo jednoducho nemá odvahu ísť do otvoreného konfliktu.

Rozumiem tomu možno viac, než si niektorí myslia. Aj anonymný podnet môže upozorniť na skutočný problém. A aj anonymná kritika môže byť oprávnená. Len si myslím, že ak chceme veci naozaj meniť, mali by sme sa podľa možností snažiť viesť otvorený a férový dialóg. Pretože s človekom, ktorý vystupuje pod vlastným menom, sa dá rozprávať. Dá sa mu vysvetliť rozhodnutie, vypočuť si jeho argumenty, priznať mu pravdu alebo s ním nesúhlasiť. Dá sa spoločne hľadať riešenie. S anonymným profilom sa to robí podstatne ťažšie.

A tu by som rád pripomenul svoju vlastnú skúsenosť. Ak som dokázal roky vykonávať občiansku kontrolu verejne, pod svojím menom, napriek osobným útokom, trestným oznámeniam a žalobám, som presvedčený, že sa to dá. Netvrdím, že to musí robiť každý rovnako. Ani že ten, kto vystupuje anonymne, má automaticky menšiu pravdu.

Pravdivosť argumentu sa neurčuje podľa mena na profile. Ale slušnosť a ochota viesť skutočný dialóg by nám nemali byť cudzie. A toto platí pre všetkých. Rovnako pre občanov, ako aj pre nás, ktorí sme získali verejnú funkciu. Preto nemám problém sa stretnúť, sadnúť si aj s tými čo píšu anonymné podnety a ich identitu zachovať anonymnú – ale prosím o to, aby sme sa dokázali rozprávať.


Nech sa z nás nestanú tí, ktorých sme kritizovali

Toto je možno jedna z najdôležitejších vecí, ktoré by som chcel odkázať aj svojim novým kolegom v mestskom zastupiteľstve. Mnohí z nás išli do volieb s presvedčením, že niektoré veci v našom meste potrebujú zmenu. Mali sme výhrady, vlastné predstavy a odhodlanie robiť veci inak. Teraz dostávame príležitosť ukázať, či sme to mysleli vážne.

Bude veľmi jednoduché kritizovať chyby minulosti. Omnoho ťažšie bude nepripustiť, aby sme ich začali opakovať sami. A ja si naozaj neželám, aby sme sa o niekoľko rokov museli pozrieť do zrkadla a zistiť, že sme sa postupne stali presne takými verejnými funkcionármi, ktorých rozhodnutia sme kedysi kritizovali.

Že sme prestali počúvať, že nás začali otravovať otázky občanov, či že sme si zvykli na funkcie, na oslovenia, na pocit vlastnej dôležitosti. Alebo že sme si začali zamieňať kritiku s osobným útokom len preto, že nám bola nepríjemná. Verím, že sa tomu dokážeme vyhnúť.

A verím aj tomu, že dokážeme spolupracovať napriek tomu, že na niektoré veci máme odlišné názory. Nikto z nás nemusí súhlasiť so všetkým. Vlastne by bolo celkom zvláštne, keby sme všetci vždy súhlasili. Mestské zastupiteľstvo nie je klub jednomyseľného prikyvovania.

Dôležité však je, aby sme sa dokázali navzájom počúvať, rešpektovať a pri rozhodovaní myslieť predovšetkým na ľudí, ktorých zastupujeme. Nie na vlastné ego. A keď sa niekomu z nás niečo podarí, mali by sme mu to vedieť uznať. Aj keby to bol človek, s ktorým sme sa ešte včera v niečom zásadne nezhodli.


Tatry nepatria primátorovi ani poslancom

Na záver by som chcel povedať ešte niečo. Ďakujem všetkým, ktorí mi dali dôveru. A rovnako chcem ubezpečiť tých, ktorí ma nevolili, že aj ich názory, problémy a otázky sú pre mňa dôležité. Poslanec totiž nemá zastupovať iba svojich voličov. Má zastupovať ľudí v meste, bez ohľadu na to, koho volili, či vôbec voliť prišli a aký majú na neho názor.

Nežiadam vás preto o nekritickú podporu. Nežiadam, aby ste mi odpúšťali chyby len preto, že sme možno kedysi stáli na rovnakej strane. Žiadam vás o niečo iné. Buďte nároční. Na primátora, na poslancov aj na mňa.

Sledujte naše rozhodnutia. Zaujímajte sa o to, čo robíme. Pýtajte sa. Nesúhlaste s nami, keď na to máte dôvod. Upozorňujte nás na veci, ktoré nevidíme alebo nechceme vidieť. Keď urobíme hlúposť, pokojne nám to povedzte. A nemusíte to vždy baliť do diplomatických formulácií. Keď sa nám však niečo podarí, povedzte aj to. Nie preto, že potrebujeme potľapkávanie po pleci, ale preto, že aj férové uznanie dobrej práce patrí k zdravej občianskej spoločnosti.

Ja sa budem snažiť robiť svoju prácu tak, aby som sa za ňu nemusel hanbiť. Aby som si aj po štyroch rokoch dokázal stáť za svojimi rozhodnutiami. A tam, kde to nebude možné, aby som mal odvahu povedať prečo. Dnes mám poslanecký mandát. O štyri roky ho už mať nemusím.

A je správne, že o tom nerozhodujem ja, ale vy. Pretože Tatry nepatria primátorovi. Nepatria poslancom. Nepatria žiadnej politickej skupine ani tým, ktorí práve vyhrali voľby.

Tatry patria predovšetkým ľuďom, ktorí v nich žijú. Na to by sme nikdy nemali zabudnúť. A ak na to niekedy zabudnem ja, prosím, pripomeňte mi tieto moje vlastné slová.

Peter Dzurilla

Novozvolený poslanec Mestského zastupiteľstva mesta Vysoké Tatry

×