Iniciatíva Vráťme život Tatrám upozorňuje verejnosť na riziko telefonických podvodov spojených s kryptomenami a falošnými investíciami. Jeden z takýchto telefonátov prijal aj predseda iniciatívy JUDr. Peter Dzurilla. Rozhovor s volajúcou, ktorú vyhodnotil ako pokus o podvod, trval takmer 15 minút a iniciatíva jeho záznam zverejnila ako preventívne video.
Podľa iniciatívy podobné telefonáty často využívajú vytváranie dôvery, časový tlak a tvrdenia o údajných investíciách, kryptomenách alebo finančných prostriedkoch, ktoré má mať oslovený človek k dispozícii.
Volajúca počas rozhovoru tvrdila, že telefonuje z Estónska. Hovorila pritom s výrazným východoslovanským prízvukom, ktorý mohol poslucháčovi pripomínať ruský alebo ukrajinský prízvuk. Iniciatíva zdôrazňuje, že z prízvuku nemožno spoľahlivo určovať národnosť, štátnu príslušnosť ani skutočné miesto, odkiaľ osoba telefonovala. Určite však nešlo o osobu, ktorá by plynule ovládala slovenčinu, čo bol prvý varovný signál.
„Keď som pochopil, kam rozhovor smeruje, rozhodol som sa volajúcu ešte chvíľu nechať hovoriť. Každá minúta, ktorú podvodník strávi s človekom, ktorý vie, že ide o podvod, je minúta, počas ktorej nemôže skúšať presvedčiť niekoho iného,“ uviedol predseda iniciatívy Peter Dzurilla.
Dzurilla zároveň však zdôraznil, že ak s takýmito praktikami ľudia nemajú skúsenosť, nemali by v hovore pokračovať. Ak sa rozhodnú, mali by si vymyslieť nejaký príbeh a za žiadnych okolností neposkytovať žiadne osobné údaje.
Video ukazuje pokus o manipuláciu v priamom prenose
Následným preverovaním telefónneho čísla sa podľa iniciatívy ukázalo, že zobrazené číslo bolo s vysokou pravdepodobnosťou použité prostredníctvom tzv. caller ID spoofingu. Ide o techniku, pri ktorej sa príjemcovi hovoru môže zobraziť iné telefónne číslo než to, z ktorého je hovor v skutočnosti uskutočnený. Samotné číslo zobrazené na displeji preto nemusí spoľahlivo určovať identitu ani polohu volajúceho.
„Najbezpečnejšie je neposkytovať žiadne osobné ani bankové údaje, neklikať na odkazy, nič neinštalovať a pri podozrivom telefonáte jednoducho zložiť. Ak sa na to cítite a viete čo robíte, môžete podvodníkovi zobrať dosť času na to, aby nemohol okradnúť niekoho iného,“ dodal Dzurilla.
Jeden rozhovor môže niekomu ušetriť peniaze
Počas zaznamenaného telefonátu sa podľa iniciatívy volajúca snažila postupne presvedčiť predsedu združenia o existencii údajnej investície spojenej s kryptomenami. Po tom, ako pochopila, že jej tvrdeniam neverí, nasledovala priama konfrontácia a následne aj nezvyčajná hrozba vystavením faktúry.
Iniciatíva zverejnila záznam telefonátu s cieľom ukázať verejnosti spôsob, akým môže podobná manipulácia v praxi prebiehať.
„O podvodoch sa často hovorí všeobecne. My sme chceli ľuďom ukázať konkrétny príklad toho, ako sa podvodník snaží vytvoriť dôveru, ako argumentuje a ako reaguje vo chvíli, keď zistí, že jeho potenciálna obeť mu neverí,“ uviedol Dzurilla.
Iniciatíva odporúča, aby ľudia pri nevyžiadaných telefonátoch neposkytovali heslá, PIN kódy, autorizačné SMS kódy, údaje z platobných kariet ani osobné údaje. Zároveň by nemali inštalovať aplikácie na pokyn neznámej osoby, povoľovať vzdialený prístup do telefónu alebo počítača ani realizovať platby údajne potrebné na „overenie“ alebo „záchranu“ účtu.
Osobitnú pozornosť podľa iniciatívy treba venovať informovaniu seniorov a ľudí, ktorí sa menej orientujú v kryptomenách, internetovom bankovníctve a digitálnych technológiách.
„Niekedy stačí krátky rozhovor v rodine, aby človek vedel, ako má pri podobnom telefonáte reagovať. Ak mu niekto tvrdí, že musí okamžite zachrániť peniaze, nainštalovať aplikáciu alebo nadiktovať bezpečnostný kód, mal by komunikáciu ukončiť a obrátiť sa priamo na svoju banku alebo blízkeho človeka,“ uzatvoril Dzurilla.
Iniciatíva zároveň vyzýva verejnosť, aby o podobných prípadoch informovala svojich príbuzných a známych a zdieľala skúsenosti, ktoré môžu pomôcť ďalším ľuďom rozpoznať podvod.
