Verejný priestor mesta Vysoké Tatry v posledných dňoch rozvírila séria tvrdení, ktoré spochybňujú oficiálny obraz primátora Jozefa Štefaňáka ako nekompromisného odporcu developerských tlakov. Rozsiahly status iniciatívy vystupujúcej na sociálnej sieti Facebook pod názvom „Vráťme Tatrám dôstojnú budúcnosť“ poukazuje na konkrétne stavebné projekty, územné rozhodnutia a osobné prepojenia, ktoré majú podľa autorov vytvárať úplne odlišný obraz reality.
Verejná rétorika verzus konkrétne skutky
Primátor Jozef Štefaňák v nedávnom statuse naznačil, že sa stal terčom útokov zo strany developerov po tom, čo odvolal riaditeľku základnej školy. Takéto prepojenie dvoch nesúvisiacich tém – personálneho rozhodnutia v školstve a údajného tlaku investorov – pôsobí prinajmenšom neštandardne a nie je podložené konkrétnymi dôkazmi.
Naopak, podľa viacerých informácií z prostredia mesta, ako aj podľa tvrdení uvedených v analyzovanom statuse, sa počas výkonu jeho mandátu realizovali alebo posunuli viaceré developerské projekty, ktoré by bez aktívnej súčinnosti mesta neboli možné. V niektorých prípadoch pritom existujú indície o osobných či rodinných väzbách medzi investormi a okruhom blízkym vedeniu mesta.
Oficiálne stanovisko: zákonnosť ako štít
Naša redakcia oslovila primátora mesta Vysoké Tatry, pričom sme mu dali možnosť vyjadriť sa ku konkrétnym tvrdeniam vyjadrených v danom statuse, keďže ide o vážne obvinenia.
Primátor v písomnej odpovedi, ktorú v plnom rozsahu zverejňujeme nižšie, okrem iného uvádza: „Žiadny starosta obce alebo primátor mesta nesmie zo svojvôle obmedzovať súkromných vlastníkov nehnuteľností na právach, ktoré sú im garantované Ústavou a zákonmi SR.“.
Táto veta je právne korektná. Zároveň však slúži ako univerzálny štít, ktorým možno odmietnuť akúkoľvek diskusiu o tom, či samospráva využíva svoje nástroje rovnomerne a v prospech verejného záujmu, alebo či ich aplikuje selektívne.
Primátor ďalej tvrdí, že počet stavebných konaní je na historickom minime a že nové stavebné aktivity sa darí „utlmovať v maximálnej možnej miere“. Tento údaj však sám o sebe nevypovedá o charaktere povolených stavieb, ani o tom, kto z nich má reálny prospech.
Opakujúci sa vzorec: rovnaké lokality, podobné mená
Status, z ktorého tento článok vychádza, uvádza viacero konkrétnych lokalít – Tatranské Matliare, Dolný Smokovec, Nový Smokovec, Tatranskú Lesnú či Tatranskú Lomnicu. Spoločným menovateľom týchto prípadov má byť:
-
nesúhlas alebo výhrady dotknutých orgánov (napr. Správy TANAP),
-
potreba zmeny územného plánu alebo výkladu jeho regulatívov,
-
a opakovaný výskyt investorov, ktorí sa podľa informácií z miestneho prostredia pohybujú v blízkom sociálnom okruhu primátora alebo jeho rodiny.
Tieto tvrdenia sa nepodarilo úplne nezávisle verifikovať, čo však súvisí aj s objektívnymi legislatívnymi prekážkami.
Novela katastra: zákonná clona nad verejnou kontrolou
Po prijatí novely katastrálneho zákona došlo k výraznému obmedzeniu prístupu k údajom o vlastníckych vzťahoch. Podľa odborníkov novela zásadne oslabuje možnosť verejnosti kontrolovať majetkové prepojenia verejných funkcionárov. A teda logicky aj uplatňovanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Keďže chceme, aby tento článok mal dlhšiu životnosť ako len niekoľko týždňov, pristúpili sme k regulácii už v zmysle novoprijatej legislatívy.
V praxi sa tento stav prejavuje tým, že informácie, ktoré bolo možné v minulosti rýchlo a jednoducho preveriť, onedlho nebude možné zákonne overiť. Tento stav nadobúda osobitný význam najmä pri tvrdeniach o prevodoch pozemkov v rámci rodín verejných funkcionárov alebo ich blízkeho okolia.
Prípad mobilných domov: keď fakty hovoria hlasnejšie než vyhlásenia
Osobitnú pozornosť si zaslúži prípad plánovanej výstavby mobilných domov v Novom Smokovci. V tomto prípade existujú verejne dostupné televízne reportáže. V nich zástupcovia investora otvorene uvádzajú, že s primátorom a zamestnancami mesta rokovali.
Tieto vyjadrenia sú v priamom rozpore s oficiálnymi tvrdeniami, podľa ktorých mesto o projekte „nič nevedelo“. Práve takéto rozpory medzi verejnými vyhláseniami a výpoveďami tretích strán predstavujú jeden z najzávažnejších signálov možného zlyhania transparentnosti.
Stavebná uzávera, ktorá nikdy neprišla
Primátor zaradil stavebnú uzáveru medzi hlavné témy svojho volebného programu. Podľa dostupných informácií však takýto návrh nikdy nebol predložený, ani systematicky presadzovaný.
V kombinácii s vydávaním povolení na rozsiahle apartmánové projekty tak vzniká obraz, ktorý je v príkrom rozpore s verejne komunikovaným bojom proti developerom.
Čo zatiaľ vieme – a čo zostáva zahmlené
Redakcia považuje za dôležité pomenovať aj limity tejto analýzy:
-
niektoré majetkové vzťahy nie je možné overiť,
-
finančné toky kampaní nie sú transparentne dostupné,
-
osobné väzby nie sú predmetom verejných registrov.
Tieto limity však nevznikli náhodou. Sú dôsledkom nastavenia systému, ktorý verejnú kontrolu skôr komplikuje než podporuje.
Záver: keď sa otázky opakujú, nejde už o náhodu
Časť tvrdení uvedených v analyzovanom statuse sa môže ukázať byť nepresnou. Opakujúci sa vzorec rozhodnutí, rozporov a nejasností nemožno však odbiť jednoduchým označením za „politicky účelové“.
V demokratickej spoločnosti platí jednoduché pravidlo:
👉 čím viac moci, tým viac otázok – a čím menej odpovedí, tým väčší problém.
Pre objektivizáciu informácií zverejnených v článku konštatujeme, že Iniciatíva Vráťme Tatrám dôstojnú budúcnosť dlhodobo kritizuje prácu primátora Jozefa Štefaňáka a poslancov mestského zastupiteľstva.
Naša redakcia bude túto tému ďalej sledovať.
Kolektív autorov
