Vysoké Tatry majú spomedzi obcí Prešovského kraja s viac ako 500 obyvateľmi najvyšší priemerný vek. Kým mesto za posledných 20 rokov prišlo o 22 percent obyvateľov, neďaleký Veľký Slavkov narástol takmer o tretinu. Rozdiel medzi Tatrami a obcami vzdialenými len niekoľko kilometrov je výrazný. Otázkou zostáva – prečo?
Vysoké Tatry pozná celé Slovensko ako jednu z najnavštevovanejších turistických oblastí krajiny. Za číslami návštevnosti sa však skrýva úplne iná štatistika. Tá, ktorá hovorí o ľuďoch, ktorí tu majú trvalý pobyt. A čísla nie sú veľmi povzbudivé.
Na konci roka 2025 malo mesto Vysoké Tatry 3 749 obyvateľov. Ich priemerný vek dosiahol 48,3 roka a index starnutia 256,2 percenta. Ľudia v poproduktívnom veku tvorili 27,7 percenta obyvateľstva, zatiaľ čo deti a mladí do 14 rokov len 10,8 percenta. Pre porovnanie: priemerný vek obyvateľov Slovenska bol 42,6 roka a okresu Poprad 42,1 roka. Priemerný obyvateľ Vysokých Tatier je teda približne o šesť rokov starší než priemerný obyvateľ okresu.
A ešte zaujímavejšie začne porovnanie vyzerať v momente, keď zídeme len niekoľko kilometrov pod Tatry.
O desať kilometrov ďalej je populácia takmer o desať rokov mladšia
- Stará Lesná mala v roku 2025 priemerný vek obyvateľstva 38,5 roka.
- Veľký Slavkov 38,9 roka.
- Nová Lesná 42,1 roka.
- Poprad 44,3 roka a Štrba 45,8 roka.
- Vysoké Tatry? 48,3 roka.
Rozdiel medzi Vysokými Tatrami a Starou Lesnou predstavuje takmer desať rokov. Medzi Tatrami a Veľkým Slavkovom viac ako deväť rokov. Nie je to iba najvyššie číslo z nami porovnávaných sídel.
Vysoké Tatry majú podľa údajov Štatistického úradu SR najvyšší priemerný vek zo všetkých 307 obcí Prešovského kraja s viac ako 500 obyvateľmi. Druhé Pčoliné dosahuje 48 rokov, tretia Slovenská Kajňa 46,7 roka. Štrba je siedma.
Na 100 detí pripadá 256 seniorov
Ešte názornější je index starnutia. Štatistický úrad ho definuje ako počet ľudí vo veku 65 rokov a viac pripadajúcich na populáciu vo veku od 0 do 14 rokov. Hodnota 100 teda zjednodušene znamená sto seniorov na sto detí. Vo Vysokých Tatrách dosiahol tento index v roku 2025 hodnotu 256,2.
To znamená približne 256 seniorov na každých 100 detí. V Starej Lesnej je index starnutia iba 69,1, vo Veľkom Slavkove 71,1, v Novej Lesnej 120,2, v Poprade 159,6 a v Štrbe 185,9. Rozdiel je priepastný. V Starej Lesnej pripadá na sto detí približne 69 seniorov. Vo Vysokých Tatrách ich je 256.
Aj v rámci celého Prešovského kraja ide o mimoriadne vysoké číslo. Medzi obcami nad 500 obyvateľov majú Vysoké Tatry druhý najvyšší index starnutia v kraji. Vyšší má iba Slovenská Kajňa s hodnotou 263,1. Medián sledovaných obcí je pritom 84,2.
Detí je v Starej Lesnej takmer dvojnásobný podiel
Ďalší pohľad ponúka veková štruktúra. Vo Vysokých Tatrách predstavujú obyvatelia v predproduktívnom veku, teda vo veku 0 až 14 rokov, iba 10,8 percenta populácie. Seniori tvoria 27,7 percenta. V Starej Lesnej je situácia takmer obrátená. Deti tvoria 20,9 percenta obyvateľov, seniori 14,4 percenta.
Vo Veľkom Slavkove predstavujú deti 19,2 percenta populácie a ľudia v poproduktívnom veku 13,7 percenta. Podiel detskej populácie je teda v Starej Lesnej takmer dvojnásobný oproti Vysokým Tatrám. To je rozdiel, ktorý sa už nedá odbiť tým, že „starne celé Slovensko“. Starne. Ale jednotlivé obce pod Tatrami majú dnes úplne odlišnú vekovú štruktúru.
Za 20 rokov Tatry stratili viac ako tisíc obyvateľov
Ešte výraznejší obraz dostaneme, ak sa nepozrieme iba na posledný rok. V roku 2005 malo mesto Vysoké Tatry 4 804 obyvateľov. Na konci roka 2025 ich bolo 3 749. Za dvadsať rokov tak mesto prišlo o 1 055 obyvateľov, teda približne 22 percent populácie. A teraz porovnanie.
- Nová Lesná: 1 559 → 1 621 obyvateľov, približne +4,0 %.
- Stará Lesná: 946 → 992 obyvateľov, približne +4,9 %.
- Veľký Slavkov: 1 185 → 1 551 obyvateľov, približne +30,9 %.
- Poprad: 55 158 → 48 034 obyvateľov, približne −12,9 %.
- Štrba: 3 619 → 3 306 obyvateľov, približne −8,6 %.
- A Vysoké Tatry: −22,0 percenta.
Aj Poprad a Štrba teda obyvateľov strácajú. Rozdiel je v rozsahu. Pokles Vysokých Tatier je za sledovaných dvadsať rokov výrazne väčší.
Úplne opačným príkladom je Veľký Slavkov. Kým Vysoké Tatry od roku 2005 prišli približne o každého piateho obyvateľa, Veľký Slavkov svoju populáciu zvýšil takmer o tretinu.
Veľký Slavkov rastie. Tatry nie
Rozdiel vidieť dokonca aj pri pohľade na posledný rok. Veľký Slavkov získal v roku 2025 ďalších 33 obyvateľov, čo predstavovalo medziročný rast o 2,2 percenta. Hoci sa tam narodilo deväť detí a zomrelo 12 ľudí, celkový počet obyvateľov napriek prirodzenému úbytku vzrástol. Z demografickej bilancie teda vyplýva, že rozhodujúcu úlohu zohralo prisťahovanie.
Vysoké Tatry mali opačný vývoj. Počet obyvateľov sa za rok znížil z 3 770 na 3 749. Narodilo sa 11 detí, zomrelo 27 ľudí a prirodzený úbytok dosiahol 16 obyvateľov. Celkovo mesto stratilo 21 ľudí.
Jeden rok samozrejme nevytvára trend. Pri Vysokých Tatrách však nejde o jeden rok. Úbytok je viditeľný prakticky počas celého dlhodobého radu. V roku 1996 tu žilo 5 717 ľudí. V roku 2005 ešte 4 804. V roku 2015 už 4 087 a na konci roka 2025 iba 3 749.
Tak kam sa podeli mladé rodiny?
Samotné štatistiky na túto otázku odpoveď nedávajú. Tejto téme sme sa osobitne venovali, keď sme si kládli otázku, či sa z Vysokých Tatier stane mesto duchov. A to je dôležité povedať. Štatistický úrad nám ukazuje počet obyvateľov, ich vek, prirodzený pohyb či vývoj populácie. Z týchto údajov však nie je možné automaticky vyvodiť, že mladé rodiny odišli z Vysokých Tatier pre vysoké ceny nehnuteľností, nedostatok bytov, apartmánovú výstavbu alebo inú konkrétnu príčinu.
Rovnako nevieme zo samotných týchto údajov povedať, koľko mladých ľudí odišlo priamo z Vysokých Tatier do Veľkého Slavkova, Novej Lesnej či Popradu. To by si vyžadovalo ďalšie údaje. Čísla však oprávňujú položiť otázky.
Prečo sa Vysokým Tatrám nedarí udržiavať mladšiu vekovú štruktúru obyvateľstva, keď niektoré obce bezprostredne pod Tatrami majú výrazne mladšiu populáciu?
Akú úlohu zohráva dostupnosť trvalého bývania a ceny nehnuteľností?
Prečo Veľký Slavkov za dvadsať rokov narástol takmer o tretinu, zatiaľ čo Vysoké Tatry stratili viac ako pätinu obyvateľov?
A prečo má Stará Lesná takmer dvojnásobný podiel detskej populácie ako Vysoké Tatry?
To už nie sú hypotetické otázky. Vychádzajú z reálnych rozdielov medzi obcami.
Čo bude o desať či dvadsať rokov?
Demografia sa nemení zo dňa na deň. Práve preto sú jej zmeny také dôležité.
Ak bude podiel detí nízky a podiel seniorov vysoký aj v ďalších rokoch, prirodzene sa otvára otázka budúcej potreby škôl, zdravotníckych služieb, sociálnej starostlivosti či služieb pre seniorov.
Rovnako legitímna je otázka mestského rozpočtu. Mesto s klesajúcim počtom trvalo bývajúcich obyvateľov bude mať inú demografickú štruktúru a iné potreby než mesto s rastúcou populáciou mladých rodín.
Zo súčasných dát však nemožno spoľahlivo predpovedať konkrétne budúce počty žiakov, pacientov či príjmy mesta. Na to by bola potrebná samostatná demografická prognóza.
Jedno však čísla hovoria veľmi jasne už dnes.
Vysoké Tatry majú 48,3-ročný priemerný vek, na sto detí pripadá približne 256 seniorov a za dvadsať rokov mesto stratilo viac ako pätinu obyvateľstva.
Len niekoľko kilometrov ďalej má Veľký Slavkov priemerný vek 38,9 roka, index starnutia 71,1 a za rovnakých dvadsať rokov počet jeho obyvateľov narástol takmer o 31 percent.
To je rozdiel, ktorý si zaslúži vysvetlenie.
A najmä odpoveď na otázku, čo treba urobiť, aby Vysoké Tatry zostali nielen miestom, kam ľudia prichádzajú na dovolenku či za prácou, ale aj mestom, v ktorom chcú mať svoj trvalý domov.
