Odvolanie riaditeľky Základnej školy v Tatranskej Lomnici vyvolalo v meste Vysoké Tatry výrazné spoločenské a politické napätie. Táto udalosť zároveň otvorila širšiu diskusiu o tom, akým spôsobom mesto v posledných rokoch pristupovalo k ukončovaniu pracovných pomerov a aké následky tieto kroky mali – nielen personálne, ale aj finančné.
Z dostupných verejných zdrojov, ako aj zo súdnych rozhodnutí vyplýva, že odvolaná riaditeľka nebola prvým prípadom, pri ktorom sa postup mesta skončil súdnym sporom alebo mimosúdnym vyrovnaním. Mesto Vysoké Tatry v minulosti preukázateľne čelilo viacerým pracovnoprávnym sporom s bývalými zamestnancami, pričom niektoré z nich skončili rozhodnutím súdu v neprospech mesta alebo uzavretím súdneho zmieru.
Práve preto považujeme za dôležité pozrieť sa na tieto prípady v širšom kontexte a analyzovať ich nie izolovane, ale ako súčasť opakujúceho sa vzorca. Táto analýza sa neopiera o domnienky, ale o verejne dostupné dokumenty, súdne rozhodnutia a listinné podklady, ktoré má redakcia k dispozícii.
Okamžité skončenie pracovného pomeru – ako k tomu došlo?
Naša iniciatíva sa skontaktovala s jedným zo zamestnancov, s ktorými bol takýmto spôsobom skončený pracovný pomer. Podrobne nám opísal okolnosti a čuduj sa svete, ani jeho pracovný pomer nebol skončený inak, než za prítomnosti mestskej polície. Osobnými údajmi bývalého zamestnanca naša redakcia disponuje a jeho totožnosť bola overená a verifikovaná. Opísal nám, ako malo okamžité skončenie pracovného pomeru nastať.
Čo sa teda stalo?
Podľa informácií, ktoré má redakcia k dispozícii, došlo k ústnemu oznámeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru bez uvedenia relevantných dôvodov. Celý postup mal byť založený na obvineniach, ktoré dotknutá osoba považuje za vykonštruované. Oznámenie malo prebehnúť za prítomnosti prednostu mestského úradu a bezprostredne po ňom mala nasledovať výzva na odovzdanie kancelárie.
Z dostupných podkladov zároveň vyplýva, že písomné oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru nebolo dotknutej osobe doručené do vlastných rúk, ani jej nebolo prečítané za prítomnosti svedka alebo svedkov. Samotné odovzdanie kancelárie sa malo uskutočniť pri otvorených dverách kancelárie, za prítomnosti dvoch príslušníkov mestskej polície.
Krátko po tomto postupe mala predsedníčka odborovej organizácie upozorniť primátora mesta na skutočnosť, že skončenie pracovného pomeru nebolo vopred prerokované s odborovou organizáciou, čím mohlo dôjsť k postupu v rozpore so Zákonníkom práce. Zároveň mala poukázať na to, že dotknutá osoba nebola odsúdená za žiadny trestný čin ani sa nedopustila porušenia pracovnej disciplíny.
V ten istý deň, s krátkym časovým odstupom, mal byť obdobným spôsobom ukončený pracovný pomer aj ďalšieho zamestnanca mestského úradu. Podľa dostupných informácií mal byť postup v oboch prípadoch totožný – bez písomného vyhotovenia okamžitého skončenia, bez uvedenia dôvodov zakladajúcich hrubé porušenie pracovnej disciplíny, bez prerokovania so zástupcami zamestnancov a opäť za prítomnosti vedenia mestskej polície. V druhom prípade však nemalo dôjsť k výzve na odovzdanie kancelárie ani dokumentácie.
Pokračovanie príbehu
Z dostupných podkladov vyplýva, že už nasledujúci deň po ústnom oznámení okamžitého skončenia pracovného pomeru sa obaja dotknutí zamestnanci písomne obrátili na mesto so žiadosťou o prideľovanie práce a zároveň vyjadrili nesúhlas s ukončením pracovného pomeru.
Z informácií zo súdneho spisu, ďalej vyplýva, že krátko po tomto kroku došlo k ich odhláseniu zo Sociálnej poisťovne. Táto odhláška však mala byť následne stornovaná a mesto Vysoké Tatry im doručilo písomné oznámenia, podľa ktorých im mala byť naďalej prideľovaná práca v súlade s pracovnými zmluvami.
Podľa informácií dostupných redakcii však tento následný postup už nemohol zmeniť skutočnosť, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru malo dôjsť fakticky, hoci nie v zákonom predpísanej forme. Pri tomto type skončenia pracovného pomeru totiž pracovnoprávny vzťah zaniká okamihom jeho oznámenia, a spätné „odvolanie“ takéhoto úkonu zákon nepripúšťa.
Zároveň zo zhromaždených podkladov vyplýva, že celý postup mesta bol založený na dôvodoch, ktoré podľa dotknutých osôb nepredstavovali zákonný základ pre okamžité skončenie pracovného pomeru.
Obaja zamestnanci sa preto obrátili na súd so žalobami o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. V jednom z prípadov rozhodol Okresný súd Prešov v prospech zamestnanca. V rámci dokazovania bolo predložené aj oznámenie o skončení pracovného pomeru, ktoré malo byť podľa zistení vyhotovené dodatočne, až po samotnom ústnom oznámení skončenia pracovného pomeru.
A ako to bolo v ďalšom prípade?
V druhej, skutkovo takmer totožnej veci, však mesto zvolilo odlišný procesný postup. Počas súdneho konania došlo k návrhu na uzavretie zmieru, na základe ktorého sa strany dohodli na ukončení pracovného pomeru ku konkrétnemu dátumu a na vyplatení šesťmesačného odstupného. Tento postup je doložený uznesením Okresného súdu Prešov, ktoré má redakcia k dispozícii.
Pre laikov: takto štedré vyrovnanie je skôr príznakom kompromisu po spornom zásahu než obyčajnou „papierovou“ dohodou.
Napriek podobnosti oboch prípadov mesto v prípade druhého zamestnanca podalo proti rozhodnutiu okresného súdu odvolanie. Krajský súd v Prešove však jeho žalobe opätovne vyhovel. Aj o tomto máme opäť k dispozícii dôkaz v podobe rozsudku Krajského súdu Prešov.
Až po právoplatnom rozhodnutí odvolacieho súdu dotknutý pracovník podal výpoveď, po uplynutí výpovednej doby bol jeho pracovný pomer ukončený a následne došlo aj k odovzdaniu kancelárie. Teda mesto Vysoké Tatry nielenže prehralo súdny spor, ale v rámci odvolacieho konania mu bolo aj priklepnutá náhrada trov riadneho a odvolacieho konania vo výške 1.015,49 eur. A to už radšej nehovoríme o hospodárskych škodách, ktoré mestu boli spôsobené prehratým súdnym sporom.
Bývalý zamestnanec zároveň upozorňuje aj na ďalší rozmer celej situácie. Uviedol pre redakciu Tatry24.sk, že za zvláštnych okolností malo dôjsť aj k ukončeniu pracovného pomeru s osobou, ktorá zastupovala a chránila práva zamestnancov – vedúcou odborovej organizácie.
Aké sú teda celkové škody?
V tomto prípade teda hovoríme:
- o jednom prehratom súdnom spore – v prípade zamestnanca, kde Krajský súd Prešov potvrdil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a že pracovný pomer trvá, z čoho vyplýva, že mesto Vysoké Tatry muselo zamestnanca spätne prijať a až následne došlo k skončeniu pracovného pomeru. (pozn. Okolnosti za akých k tomu došlo z verejne dostupných zdrojov nie je možné vypátrať, rovnako ako ani sumu, ktorá mu bola vyplatená.)
- o jednom súdom spore, ktorý sa skončil zmierom pred súdom. V ňom bolo medzi bývalým zamestnancom a mestom dohodnuté, že mu bude vyplatené až 6-mesačné odstupné. Odhadom podľa portálu pravo.sk v tomto prípade zamestnanec mal mesačnú mzdu v hrubom približne vo výške 2.000 €. Teda vynásobené šiestimi hovoríme o sume približne v rozmedzí 10.000 – 15.000 € na základe verejne dostupných štatistík.
- a navyše ešte existuje uznesenie o náhrade trov konania, ktoré musí mesto Vysoké Tatry zaplatiť vo výške 1.015,49 €.
- čo sa nám nepodarilo dohľadať sú trovy právneho zastúpenia, ktoré mesto zaplatilo za právne služby v týchto sporoch. Tie ostávajú teda nejasné.
Je toto hospodárne nakladanie s financiami mesta, hlavne za situácie, keď k skončeniu pracovných pomerov vôbec nemuselo dôjsť? Toto neušlo ani pozornosti poslancov mestského zastupiteľstva, ktorí poverili hlavnú kontrolórku tým, že má vykonať kontrolu skončenia pracovného pomeru. Tú aj vykonala. A výsledok?
Čo hovorí oficiálna správa z kontroly
Kontrola posudzovala dve ukončenia v roku 2025 – dohodu a výpoveď zo strany zamestnanca. Pri oboch prípadoch nenašla porušenie, zdôraznila, že pracovnoprávne úkony podpisoval primátor, a že kontrolór nie je orgánom, ktorý by interpretoval súdne rozhodnutia. Je to formálne čistý rámec – a súčasne veľmi úzky. Pre zachovanie objektivity zverejňujeme túto správu z kontroly, tak, ako nám bola doručená z mesta Vysoké Tatry. A áno, vidíte skutočne správne, má skutočne iba tri strany, pričom jedna z nich tvorí košieľku.
Kde zostala kontrola slepá
Keď kontrola nevidí začiatok príbehu, nepochopí jeho pointu. Ak sa od „okamžitého skončenia“ prejde cez storno poistných krokov až k dohode a odstupnému, je namieste pýtať sa: bolo pôvodné „okamžité skončenie“ urobené zákonne? Bolo riadne doručené do vlastných rúk? Bolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov? Práve tieto otázky rozhodujú o platnosti takého úkonu. Oficiálna správa ich nerieši – nie preto, že by neboli dôležité, ale preto, že si zvolila záber až od „koncovky“. Výsledkom je uhladený obraz, ktorý verne opisuje dva posledné kroky, no neodpovedá, prečo k nim vôbec muselo dôjsť.
Na naše otázky kontrolórka odpovedala. Uviedla, že posudzovala ukončenia podľa § 60 (dohoda) a § 67 (výpoveď zamestnanca) Zákonníka práce, mala prístup k dokumentom. Na záver odpísala, že „nič nedopĺňa“. Rozumieme – kontrolór nemá interpretovať súdne rozhodnutia. No práve súdny zmier a pohyb v evidencii Sociálnej poisťovne sú dôležité indície, ktoré by mali minimálne zaznieť, ak má verejnosť pochopiť, čo sa dialo predtým.
Ak niekto najskôr stlačí „červené tlačidlo“, pracovný pomer okamžite ukončí a vzápätí krok stiahne a napokon sa všetko uzatvorí dohodou s polročným odstupným, niečo tu nesedí. Nestačí skontrolovať iba posledné dve stránky spisu a povedať „všetko v poriadku“. Bez odpovedí na otázky doručenia a prerokovania nikdy nezistíme, či bolo „prvé stlačenie“ zákonné. A teda ani nezistíme, či je príbeh naozaj čistý od začiatku, alebo len uhladený na konci.
Čo by malo mesto vysvetliť
Verejnosť má právo vedieť: prečo neboli do kontroly zahrnuté kroky z júna 2024; kde je dôkaz o riadnom doručení do vlastných rúk a o prerokovaní so zástupcami zamestnancov ešte pred „okamžitým skončením“; a ako sa do vnútorného hodnotenia zákonnosti postupu premietol súdny zmier s priznaným odstupným. Pokiaľ zostanú tieto odpovede otvorené, zostane otvorená aj pochybnosť, či mesto postupovalo len „papierovo čisto“ v závere, alebo poctivo a zákonne počas celej cesty.
Mená dotknutých zamestnancov vedome nezverejňujeme. Všetko, čo nepochádza priamo zo Správy z kontroly č. 3/2025, označujeme ako informácie blízke prostrediu mesta Vysoké Tatry a opierame to o listinné podklady, ktoré máme k dispozícii (úradné korešpondencie, podania a uznesenie o schválení zmieru). Úlohou tejto analýzy nie je súdiť, ale pýtať sa – a tým posilniť verejnú kontrolu, ktorá je pre Tatry rovnako dôležitá ako čistý vzduch.
Prečo sa tejto téme venujeme
Verejná kontrola má zmysel. Nesmie sa však obmedziť na posledný krok v príbehu, ale skúmat aj jeho začiatok a priebeh. V prípade pracovnoprávnych sporov mesta Vysoké Tatry sme sa opakovane stretli so situáciou, keď oficiálne dokumenty opisujú „čisté“ ukončenie pracovného pomeru. Súdne rozhodnutia a ďalšie okolnosti naznačujú, že tomuto finále predchádzali právne sporné kroky.
Tieto kroky mali reálny dopad na verejné financie. Či už formou vyplateného odstupného, náhrady trov konania alebo ďalších nákladov, ktoré znášali obyvatelia mesta. Všetko v čase, keď sa samospráva opakovane odvoláva na nedostatok financií. Považujeme za legitímne pýtať sa, či bolo s verejnými prostriedkami nakladané hospodárne a zákonne.
Úlohou tohto článku nie je nahrádzať súdy ani vyhlasovať vinníkov. Jeho cieľom je klásť otázky, poukazovať na súvislosti a vytvárať priestor pre vecnú diskusiu o tom, ako má vyzerať zodpovedné riadenie mesta a jeho personálna politika.
Záverečné zamyslenie: Keď sa prehliadne podstatné, čo sa stane pri ešte dôležitejšom?
Ak mestská kontrola dokáže opomenúť tak kľúčové okolnosti, akými sú „okamžité skončenia“, ich doručovanie, prerokovanie či následné storná v Sociálnej poisťovni, potom sú na mieste legitímne otázky. Pýtame sa – ako bude prebiehať kontrola pri ešte dôležitejších veciach – pri miliónových zmluvách, verejných obstarávaniach, konfliktoch záujmov či pri strategických rozhodnutiach mesta? Z vyjadrení hlavnej kontrolórky a z úzkeho záberu správy je pravdepodobné, že nepracuje s kľúčovými okolnosťami– zameranie sa na „koncovku“ príbehu namiesto jeho celku.
Nie sme v tom sami. Na túto jednostrannosť upozornil aj poslanec R. Gálfy priamo na zasadnutí mestského zastupiteľstva 25. 09. 2025 a jeho slová sú zachytené aj v našom zázname nižšie.
Verejná kontrola má zmysel len vtedy, keď sa pýta na nepohodlné otázky. A trvá na celom kontexte, nie na jeho uhladenom výreze. Ak má mať inštitút hlavného kontrolóra dôveru, musí byť viditeľne nezávislý, dôsledný a úplný. V tomto prípade – žiaľ – ostal dojem, že kontrola neprešla všetkými dverami, ktoré mali byť otvorené. A kým sa tento prístup nezmení, bude oprávnené spochybňovať dôveryhodnosť nielen konkrétnej správy, ale aj osoby, ktorá za ňou stojí.
