V posledných týždňoch sa verejný priestor v meste Vysoké Tatry výrazne zaplnil otázkami, emóciami a polemikami súvisiacimi s odvolaním riaditeľky Základnej školy v Tatranskej Lomnici. Téma, ktorá pôvodne rezonovala najmä v kruhoch rodičov a pedagogickej verejnosti, sa postupne dostala do centra celomestskej diskusie.
Vedenie mesta, vrátane samotného primátora Jozefa Štefaňáka, reagovalo na vzniknutú situáciu sériou verejných vyjadrení. Tie boli publikované najskôr formou osobného statusu primátora a neskôr oficiálnym stanoviskom mesta vo forme otázok a odpovedí adresovaných obyvateľom.
Portál Tatry24.sk prináša súhrn týchto vyjadrení tak, ako boli prezentované samotným vedením mesta s cieľom poskytnúť čitateľom ucelený obraz o argumentácii, ktorou mesto odôvodňuje svoj postup.
Postoj primátora: „Na základe dostupných faktov som musel konať“
Prvým verejným vystúpením, ktoré zásadne ovplyvnilo verejnú debatu, bol status primátora mesta zo dňa 10. decembra 2025. V ňom primátor vysvetľuje, že návrh na odvolanie riaditeľky ZŠ Tatranská Lomnica podal na základe faktov, ktoré považoval za závažné a verejne dostupné.
Podľa jeho slov mala riaditeľka školy v roku 2023 uzatvoriť nájomnú zmluvu medzi ZŠ Tatranská Lomnica a Súkromným centrom voľného času, pričom obe strany zmluvy mali byť personálne prepojené – riaditeľka školy mala zároveň vystupovať ako štatutárna zástupkyňa súkromného centra.
Predmetom kritiky zo strany primátora bola najmä výška dohodnutého nájomného. Zmluva mala podľa jeho vyjadrenia stanovovať ročné nájomné vo výške 3 eurá za využívanie školských priestorov, vrátane tried a telocvične, a to pri rozsahu niekoľkých stoviek metrov štvorcových.
Primátor zároveň poukazoval na porovnanie s inými prípadmi. Uviedol, že telocvičňa v ZŠ Tatranská Lomnica je prenajímaná športovým klubom za 20 eur na hodinu a že na poslednom mestskom zastupiteľstve poslanci schválili nájom približne 20 m² priestorov v inej škole za sumu 6 000 eur ročne.
V statuse zároveň zazneli konkrétne sumy, ktoré malo Súkromné centrum voľného času v jednotlivých rokoch uhradiť:
-
v roku 2023 sumu 0,75 eura,
-
v roku 2024 sumu 1 euro,
-
v roku 2025 sumu 3 eurá.
Primátor konštatoval, že aj tieto nízke sumy nemali byť vždy uhradené riadne a včas. Na záver svojho vyjadrenia zdôraznil, že ako predstaviteľ mesta cítil povinnosť konať a chrániť záujmy mesta, a to aj napriek osobným útokom, ktoré podľa vlastných slov v súvislosti s touto kauzou zažíva.
Oficiálne stanovisko mesta: otázky a odpovede pre verejnosť
Dňa 8. januára 2026 zverejnilo mesto Vysoké Tatry oficiálne stanovisko vo forme série otázok a odpovedí, ktorými reagovalo na zvýšený záujem verejnosti o situáciu v základnej škole.
Podľa tohto stanoviska mala riaditeľka školy porušiť zákon pri hospodárení s majetkom mesta, konkrétne s budovou školy, a ukrátiť školu o riadne nájomné. V tejto veci má podľa mesta aktuálne prebiehať vyšetrovanie zo strany Okresnej prokuratúry aj Policajného zboru.
Mesto uvádza, že problémom mala byť nájomná zmluva uzatvorená medzi školou a Súkromným centrom voľného času, ktorú mala riaditeľka podpísať bez predchádzajúceho schválenia mestským zastupiteľstvom. Zdôrazňuje, že hoci riaditeľka disponuje poverením podpisovať zmluvy v mene školy, takéto zmluvy musia byť najskôr schválené poslaneckým zborom, rovnako ako v prípade primátora mesta.
Podľa vyjadrenia mesta ide o dlhodobú zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú, ktorá nespadá medzi výnimky, pri ktorých by schválenie poslancami nebolo potrebné. Zmluva mala umožňovať Súkromnému CVČ využívať priestory školy za symbolické nájomné 3 eurá ročne, pričom suma mala zahŕňať aj náklady na energie.
Stanovisko sa venuje aj financovaniu Súkromného centra voľného času. Mesto uvádza, že centrum má približne 140 prihlásených detí ročne a je financované zo štátnych dotácií a zo školských vzdelávacích poukazov. Otázku odmeňovania vedúcich krúžkov, ktorí sú zároveň učiteľmi základnej školy, mesto označilo za nejasnú, s tým, že by mali byť hradení z prostriedkov Súkromného CVČ.
Zverejnené údaje hovoria aj o tom, že Súkromné CVČ malo byť v nájme priestorov školy od roku 2012 a za toto obdobie malo od štátu získať takmer 248-tisíc eur, pričom podľa nájomných zmlúv malo za 14 rokov zaplatiť škole na nájomnom necelých 3 000 eur.
Mesto zároveň reagovalo aj na výzvy k finančnej podpore zo strany verejnosti v prospech riaditeľky. Podľa stanoviska tieto prostriedky nemajú patriť mestu, ale základnej škole, pričom o výške nájomného mal rozhodovať poslanecký zbor.
Argumenty iniciatívy: Prečo považujeme postup mesta za predčasný a zavádzajúci
Občianska iniciatíva Vráťme život Tatrám od začiatku zdôrazňuje, že celá kauza okolo odvolania riaditeľky Základnej školy v Tatranskej Lomnici je verejnosti prezentovaná spôsobom, ktorý prekračuje hranice korektnej informovanosti a vstupuje do roviny predčasného prisudzovania viny. O tom členovia iniciatívy písali už v tomto článku.
Základným problémom podľa iniciatívy nie je samotná existencia zmluvného vzťahu medzi školou a Súkromným centrom voľného času, ale spôsob, akým je tento vzťah interpretovaný a medializovaný vedením mesta – bez právoplatných záverov príslušných orgánov.
Prezumpcia neviny ako základný princíp, nie formalita
Iniciatíva opakovane upozorňuje, že v čase rozhodovania o odvolaní riaditeľky neexistovalo a dodnes neexistuje právoplatné rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, záver prokuratúry o porušení zákona, či rozhodnutie súdu, ktoré by konštatovalo protiprávne konanie.
Napriek tomu sú verejnosti zo strany mesta predkladané vyjadrenia, ktoré pracujú s formuláciami typu „porušila zákon“, „ukrátila školu“, „protizákonne uzatvorila zmluvu“. Takéto tvrdenia podľa iniciatívy ignorujú prezumpciu neviny, ktorá je základným pilierom právneho štátu a platí pre každého – bez ohľadu na funkciu či spoločenské postavenie.
Prezumpcia neviny neznamená obhajobu konkrétnej osoby. Znamená len to, že vina musí byť najskôr preukázaná zákonným postupom, a nie oznamovaná prostredníctvom statusov na sociálnych sieťach alebo jednostranných tlačových výstupov.
Nejasnosti a jednostranné interpretácie
Iniciatíva zároveň poukazuje na to, že vedenie mesta verejnosti prezentuje iba jednu interpretačnú rovinu prípadu, pričom viaceré podstatné otázky zostávajú nezodpovedané alebo sú zjednodušované.
Z vyjadrení mesta napríklad nie je zrejmé:
-
akým spôsobom boli historicky nastavované nájomné vzťahy v školských zariadeniach,
-
aká bola prax v predchádzajúcich rokoch a za predchádzajúcich vedení mesta,
-
či boli obdobné zmluvné vzťahy v minulosti tolerované, schvaľované alebo prehliadané.
Podľa iniciatívy nie je možné vytrhnúť jednu zmluvu z dlhoročného kontextu fungovania školských zariadení a spätne ju prezentovať ako jednoznačný dôkaz úmyselného porušovania zákona – najmä ak neexistuje právoplatné rozhodnutie, ktoré by takýto záver potvrdilo.
Vyšetrovanie nie je rozsudok
Osobitne problematické je podľa iniciatívy aj to, že samotná existencia preverovania zo strany polície či prokuratúry je verejnosti podsúvaná ako dôkaz viny. Iniciatíva zdôrazňuje, že vyšetrovanie je proces, nie výsledok.
Orgány činné v trestnom konaní preverujú množstvo podnetov, z ktorých veľká časť končí bez vznesenia obvinenia, bez obžaloby a bez súdneho konania. Používať prebiehajúce preverovanie ako argument na personálne rozhodnutia s tak závažnými dôsledkami považuje iniciatíva za neprimerané a právne riskantné.
Zodpovednosť verejných funkcionárov za slová
Iniciatíva zároveň upozorňuje, že verejní funkcionári nesú zvýšenú zodpovednosť za svoje vyjadrenia. Ak primátor alebo mesto verejne tvrdia, že niekto porušil zákon, mali by mať k dispozícii právoplatné a jednoznačné rozhodnutia, nie iba vlastné presvedčenie alebo interpretáciu dostupných dokumentov. Primátor preukázateľne nevedel svoje rozhodnutie obhájiť ani na spontánnej diskusii s občanmi na mestskom úrade dňa 18.12.2025.
Podsúvanie viny ešte pred ukončením akéhokoľvek konania poškodzuje meno konkrétnej osoby, destabilizuje školské prostredie, polarizuje verejnosť, a vytvára nebezpečný precedens do budúcnosti.
Záver: Keď sa z podozrenia stane verdikt a z funkcie trest
Po vyhodnotení všetkých verejne dostupných vyjadrení vedenia mesta, časovej osi udalostí a argumentov oboch strán je podľa nášho názoru zrejmé jedno: v tomto prípade nešlo o ochranu práva, ale o jeho nahradenie politickým a mediálnym rozsudkom.
Odvolanie riaditeľky Základnej školy v Tatranskej Lomnici prebehlo v situácii, keď neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, prokuratúry ani súdu. Napriek tomu bola verejnosti opakovane prezentovaná ako osoba, ktorá „porušila zákon“, „ukrátila školu“ a „konala protizákonne“. Takýto jazyk však nepatrí do právneho štátu – patrí do rozsudku. A ten v tomto prípade nevyniesol nikto, kto na to má zákonnú právomoc.
Z dostupných faktov vyplýva, že mesto sa rozhodlo predbehnúť výsledky vyšetrovania a vyvodilo najtvrdší možný personálny dôsledok ešte predtým, než boli zodpovedané základné právne otázky. To samo o sebe neznamená, že k pochybeniam nemohlo dôjsť. Znamená to však, že poradie krokov bolo obrátené – najskôr padol trest, až potom sa má zisťovať vina.
Ako spoločnosť by sme mali byť mimoriadne opatrní v momentoch, keď verejná moc nahrádza súdy vlastným presvedčením o vine. Ak dnes akceptujeme, že na odvolanie, verejné zneuctenie a spoločenskú diskreditáciu stačí „presvedčenie vedenia mesta“, zajtra môže rovnaký mechanizmus dopadnúť na kohokoľvek – riaditeľa, učiteľa, úradníka, občana.
Zodpovednosť verejných funkcionárov nespočíva len v tom, že „konajú“. Spočíva najmä v tom, ako konajú, kedy konajú a na základe čoho. Práve tieto otázky zostávajú v celej kauze nezodpovedané.
Ak má byť Slovensko právnym štátom aj mimo učebníc ústavného práva, potom musí platiť jednoduché pravidlo: vyšetrovanie nie je rozsudok, podozrenie nie je vina a status na sociálnej sieti nie je dôkaz.
A presne na toto občianska iniciatíva Vráťme život Tatrám upozorňuje od samého začiatku – nie v záujme jednej osoby, ale v záujme princípov, ktoré majú chrániť každého z nás.
