V tatranskom školstve sa už dlhé mesiace ozývajú obavy z účelových zásahov zvonka. Pedagógovia, rodičia aj občianske iniciatívy vnímajú tlak, ktorý nepramení z potrieb škôl, ale z ambícií ľudí mimo nich. Iniciatíva Vráťme život Tatrám opakovane upozorňovala, že sa pripravuje pôda pre zásahy, ktoré by mohli destabilizovať dovtedy stabilné prostredie. Kontrola ZŠ Tatranská Lomnica, vykonaná počas letných prázdnin 2025, presne do tohto patrónu zapadá.
Kontrolórka pripravila výslednú správu ako formálne rozsiahly, prísny a paragrafmi preplnený dokument, no zároveň v nej postupovala mimoriadne selektívne. Jej správa nepôsobí ako snaha hľadať pravdu, ale skôr ako pokus potvrdiť vopred nastavenú líniu – vyhľadať porušenia a predložiť ich v čo najtvrdšej podobe, bez ohľadu na kontext.
Kontrola bez kontextu: keď sa ignoruje história aj účel
Prenájmy priestorov školy boli roky transparentnou praxou. Využívali ich športové kluby, krúžky a voľnočasové organizácie, ktoré pracovali s deťmi. Išlo o bežný, otvorený a hlavne dlhodobo zriaďovateľom schválený postup – existoval písomný súhlas primátora z roku 2012.
Mesto nikdy neupozornilo školu, že by konala nesprávne, škola všetky zmluvy napokon zverejnila, príjmy riadne zaúčtovala a spôsobila mestu nulovú škodu. Napriek tomu kontrolórka vo svojej správe úplne ignorovala historický súhlas mesta, účel nájmov aj rozdiely medzi jednotlivými právnymi režimami. Krátkodobé a nízkohodnotové prenájmy posudzovala rovnakými paragrafmi ako rozsiahle komerčné nájmy a dokonca niektoré zmluvy označila za „absolútne neplatné“ – výraz, ktorý podľa slovenského právneho poriadku môže vyriecť výhradne súd.
Takýto formalistický a zjednodušený prístup by bol problematický aj pri bežnom administratívnom konaní. Pri kontrole školy je však vyslovene neprijateľný. Výcuc z kontroly, ktorý bol predložený na rokovanie mestského zastupiteľstva mal 31 strán!
Procesné prešľapy, ktoré sa prehliadnuť nedajú
Problém správy nie je iba v jej obsahu.
Riaditeľka školy, PhDr. Lucia Baloghová, verejne upozornila aj na závažné procesné porušenia:
-
správa bola zverejnená predtým, než bola oficiálne doručená škole,
-
škola mala na vyjadrenie iba 10 dní – počas riadnej dovolenky riaditeľky,
-
kontrolórka pripravovala svoju časť takmer štyri mesiace,
-
napriek tomu bol škole poskytnutý minimálny čas na reakciu,
-
správa bola predčasne prezentovaná na MsZ a na webe mesta,
-
poslanci 11. novembra správu neprijali, čo je signál veľmi vážnej pochybnosti o jej kvalite.
Najzásadnejším momentom je však veta z oficiálneho vyjadrenia riaditeľky:
„Kontrolórka sa vo vyjadrení neprimerane a osobne dotkla mojej osoby, keď naznačila, že je na zváženie, či vôbec dokážem vykonávať svoju funkciu. Takéto hodnotenie presahuje jej právomoci a pôsobí ako osobný útok.“
Ak kontrolórka prekročila svoje právomoci a prešla k hodnoteniu osoby a kompetentnosti riaditeľky školy, je to nielen neetické – je to porušenie zákonného rámca jej práce. V princípe sa vyjadruje k veci vopred za jej zamestnávateľa a prejudikuje závery, ktoré by samospráva mala vyvodiť.
Iniciatíva Vráťme život Tatrám: „Toto sme hlásili mesiace dopredu“
Z našej iniciatívy zazneli ešte v lete 2025 varovania, že sa pripravujú účelové zásahy do škôl. Viaceré zdroje nám potvrdzovali, že sa chystajú kroky, ktoré majú vytvoriť dojem „systémových problémov“ a následne poslúžiť ako zámienka na zásahy. A presne o tom sme hovorili aj verejne:
Bol to vopred známy scenár o ktorom sme však mlčali – z taktických dôvodov. Dúfali sme totiž, že ide len o zlý sen, ktorý sa nenaplní. A teraz sa zhmotnil v 31-stranovom dokumente.
Verejné vystúpenie na mestskom zastupiteľstve: slová, ktoré bolo treba vysloviť nahlas
V utorok 11.11.2025 sa uskutočnilo verejné mestské zastupiteľstvo mimo plán rokovaní na ktorom došlo k predloženiu tejto správy o kontrole. Za naše občianske združenie priamo na rokovaní mestského zastupiteľstva vystúpil v mene jeho členov náš predseda JUDr. Peter Dzurilla. Celý prepis jeho vystúpenia uvádzame nižšie:
„Správa vykazuje znaky tendenčnosti, účelovosti, prílišného formalizmu a možnej zaujatosti. Kontrolórka ignorovala naše námietky aj námietky školy. Vytrhla fakty z kontextu, niektoré interpretovala selektívne a úplne opomenula okolnosti v prospech školy.“ uviedol a následne doplnil, že tvrdenie o absolútnej neplatnosti zmlúv je nesprávne. Takéto vyjadrenie môže vyriecť len súd. Ide o zásah do súdnej moci.
A potom prišlo ku konfrontácii. „Porovnajte rozsah kontroly, ktorá sa týkala súdnych sporov mesta – kde materiály mali stovky strán –, so správou o škole, ktorá má 31 strán. Kým pri meste bola kontrola povrchná, pri škole je prehnane dôsledná. Chceme rovnaký meter pre všetkých.“ uzavrel JUDr. Dzurilla. Celé vystúpenie nášho občianskeho združenia, ako aj riaditeľky ZŠ v Tatranskej Lomnici na zastupiteľstve si môžete pozrieť aj priamo na zázname z rokovania:
Zastupiteľstvo nakoniec správu neprijalo ani nevzalo na vedomie. To je v našich podmienkach mimoriadne silný signál.
Ako občianske združenie sme poslancom mestského zastupiteľstva krátko pred rokovaním predložili aj písomný 7-stranový materiál, ktorým mnohé vyššie uvedené výčitky preukazujeme. Pre transparentnosť ich zverejňujeme verejnosti.
Záver: Kontrola, ktorá stratila rovnováhu a dôveru
Celý proces kontroly ZŠ Tatranská Lomnica ukazuje, aké dôležité je, ako majú kontrolóri ku kontrole pristupovať. Hlavne, s dôrazom aby verejná kontrola vykonávali nestranne, odborne a s rešpektom k základným princípom zákonnosti. V tomto prípade však namiesto vyváženého hodnotenia dostala škola dokument, ktorý nesie znaky prehnaného formalizmu, selektívneho čítania zákonov a ignorovania kontextu, v ktorom tieto nájmy vznikali. Navyše, procesné nedostatky, predčasné zverejnenie správy, skrátenie lehoty na vyjadrenie či osobné poznámky smerom k riaditeľke školy, prekračujú rámec toho, čo možno považovať za profesionálny výkon verejnej funkcie.
Práve preto sa dnes mnohí pýtajú, ako môže verejnosť dôverovať výsledkom kontroly, keď kontrolórka nedodržala základné pravidlá už počas samotného procesu. Jednostranný prístup nemôže vytvoriť oporu pre transparentnú samosprávu. A keď pri iných kontrolách – najmä tých, ktoré sa dotýkajú samotného mesta – kontrolórka uplatňuje úplne iný, omnoho miernejší postup, vzniká ešte silnejšia pochybnosť o tom, či nastavila rovnaký meter pre všetkých.
Nestrannosť a jednotný prístup nie sú luxusom, ale povinnosťou každej kontrolórky. Ak majú občania veriť, že kontrola chráni verejný záujem, musí byť vedená rovnako prísne, odborne a férovo bez ohľadu na to, kto je práve kontrolovaný. V opačnom prípade sa kontrola stáva iba nástrojom – niekedy tichým, inokedy hlučným –, ktorý neposilňuje spravodlivosť, ale podrýva ju.
A občania Vysokých Tatier si zaslúžia, aby verejná kontrola postupovala rovnako dôsledne voči škole aj voči mestskému úradu. Ak dnes niečo táto kauza ukazuje, tak to, že samotná kontrola sa stala témou, ktorá potrebuje nový začiatok, odbornosť a najmä – skutočnú nestrannosť. Na mieste je otázka, či tu ide skutočne o riadne fungovanie školy a vytváranie podnetného prostredia pre naše deti. Tento postup skôr pripomína mocenské hry s jasným cieľom – úmyselnú likvidáciu jednej z posledných kvalitných vecí, čo nám v Tatrách ostala.
