Analýza: Stane sa z Vysokých Tatier mesto duchov?

V roku 2011 malo naše mesto Vysoké Tatry ešte 4 250 obyvateľov, o desať rokov neskôr len 3 901. Oficiálne štatistiky hovoria jasnou rečou – za posledné obdobie sme stratili takmer tretinu obyvateľov. Tento úbytok nás nenecháva ľahostajnými. Vieme, že naše mesto sa nachádza v obrovskej kríze, aká tu nebola za posledné dekády, kolabujúcich verejných inštitúciách a realite v podobe ustupujúceho života v samom srdci Tatier.

Tempo vyľudňovania sa zrýchľuje a bod „bez návratu“

Trend úbytku je zrejmý z tabuľkových čísel: v roku 1994 mali Tatry 5 669 obyvateľov, v roku 2004 – 4 953, v roku 2014 už len 4 113 a v 2024 približne 3 770. Pri takomto priemernom poklese viac než 30–40 osôb ročne by počet občanov Vysokých Tatier do roku 2030 klesol pod 3 000 obyvateľov. Ak by sa tempo prirodzeného úbytku (vyšší počet úmrtí ako narodení) a migrácie nezmenilo, podľa odhadov by sa už okolo roku 2035 mohla prelomiť tzv. „point of no return“ –  „bod bezpečného návratu“. Inými slovami, pokles komunity bude tak hlboký, že bez radikálnych zásahov pôjde o nezvratný proces – Tatrancov ostane príliš málo na to, aby udržali základné služby, školy či tvorili aspoň aké také tatranské hodnoty.

Podľa dostupných údajov sa počet trvalo žijúcich z 5 618 (rok 1991) znížil na približne 3700 – úbytok takmer tretiny populácie za necelé tri dekády. V súčasnosti má mesto len okolo 3.700 stálych obyvateľov, kým v lete a počas vianočných sviatkov sem zavítajú ďalšie desiatky tisíc návštevníkov. Na obyvateľa Vysokých Tatier pripadá približne 11 tisíc lôžok v ubytovacích zariadeniach a celkovo sa tu vystrieda cez milión prenocovaní ročne. 

Mesto starne: Dôchodcov pribúda, detí ubúda

Výsledkom dlhodobého úbytku obyvateľov je výrazné starnutie komunity: až 24,4 % miestnych má viac ako 64 rokov, naopak len 10,9 % je detí do 14 rokov. Podiel dôchodcov tak dramaticky rastie, hoci v posledných rokoch mierne prevláda prisťahovanie nad odchodom. Trend je pritom sčasti výnimočný aj v rámci Slovenska: podobne tvrdú ranu utrpeli len niektoré špecifické lokality, spájajúc sezónnosť cestovného ruchu, vysoké ceny nehnuteľností a nedostatok práce mimo turizmu.

Pripravili sme pre Vás na základe podkladov Štatistického úradu Slovenskej republiky a súčasného trendu aj prognózu, ako sa bude vyvíjať demografický vývoj v našom meste. 

Tempo vyľudňovania sa zrýchľuje

Nebezpečie nevidíme len v absolútnom počte obyvateľov, ale aj v štruktúre – starnutí populácie. Už v roku 2011 bol vo Vysokých Tatrách pomer dôchodcov k deťom do 16 rokov približne 931 ku 484. Súčasná demografia je ešte tvrdšia: každoročný prírastok negatívny, na ulici stretávame takmer samých starších ľudí – a to nie je zlé – sú to Tatranci, ktorí prostredie v ktorom žijeme vybudovali, avšak aj na nich doľahla jeseň života. V takejto situácii porodnosť prirodzene klesá, mladí odchádzajú hľadať prácu inde a v Tatrách ostávajú prevažne seniori. V dôsledku toho – a napriek štatistikám SÚ SR – rastie podiel obyvateľov nad 65 rokov už cez 20 % populácie, kým podiel detí klesá pod 12 %. Takýto vekový rozdiel znamená, že každé dva deti pripadajú na štyroch dôchodcov. A ak aj tieto deti odídu – zmizne budúcnosť celej komunity.

Príčiny tohto odlivu poznáme z našich rozhovorov aj verejne dostupných analýz. Rýchlejší odchod mladých rodín spôsobujú drahé bývanie a sezónny charakter trhu práce. Mnoho bytov či domov totiž slúži výlučne cestovnému ruchu a nehnuteľnosti stoja v Tatrách cenovo mimo dosah trvalo žijúcich obyvateľov. Zároveň sa tu rodí málo detí a stále viac starších ľudí odchádza do domov dôchodcov mimo región. Starnutie populácie je extrémne citeľné. Naše údaje ukazujú, že už o desať rokov stratíme ďalších niekoľko stoviek ľudí, ak sa neprijmú zásadné opatrenia.

Rok 2035 – zlomový bod, po ktorom už nemusí byť návrat

S takouto demografickou dynamikou si nechceme zatajovať ani najtemnejší možný scenár. Ako naznačujú demografické trendy v mnohých slovenských mestách, pokles obyvateľstva má veľmi rýchlo aj reálne dôsledky. Ubúda dopyt po službách (obchody a reštaurácie zatvárajú alebo skracujú otváracie hodiny), klesá vyťaženie škôl a škôlok (začínajú byť ekonomicky neudržateľné) a menej cestujúcich tlačí efektívnosť dopravy na dno. Starostovia z iných obcí čoraz častejšie škrtajú výdavky. V rozpočtoch im ubúdajú prostriedky, musia rušiť linky MHD či znižovať údržbu ciest. Polikliniky, či odborní lekári môžu fungovať len ťažko, pretože výrazným spôsobom ubudne počet pacientov. Vo verejnom priestore sa šíri atmosféra opustenosti. Tie isté verejné priestranstvá v Starom Smokovci, či v Tatranskej Lomnici zažijú plynulý obrat z davu turistov zažívajú počas mimosezóny v obrazy pripomínajúce lockdown počas pandémie COVID-19.

Čo nás čaká, ak nič neurobíme?

V takejto situácii úbytku obyvateľov sa blíži k bodu zlomu tiež infraštruktúra. Čoraz menej detí znamená, že školám alebo škôlkam bude hroziť zatváranie. Konieckoncov už teraz sa otvorene hovorí o tom, že v meste by sa mali školy spájať. Ako príklad slúžia klebety o spájaní hotelovej školy so základnou školou v Dolnom Smokovci. A opäť sa dostávame do nekonečnej špirály ku dnu. Rodiny s deťmi sa odsťahujú do blízkeho Popradu, Kežmarku, či iných miest. Miestne firmy, najmä služby ako kaderníctva či reštaurácie, strácajú zákazníkov. Verejné osvetlenie, údržba chodníkov či opravy ciest. To všetko sa presúva z kategórie bežnej starostlivosti do mimoriadnych investícií, na ktoré prestarnuté obyvateľstvo mesta nemá peniaze. Výsledkom je začarovaný kruh, kedy sa „Tatry menia na mesto duchov“ – scenár, ktorý je tak vážny, že ho nemôžeme ignorovať.

Ako môžeme Tatry ešte zachrániť?

Napriek týmto obavám si trúfame dnes o poslednej šanci pre mesto Vysoké Tatry – šanci, ktorá môže znamenať obrat. Pre to však všetci musíme odložiť naše malicherné spory a „hrabanie na vlastnom piesočku“. Ľudské a administratívne zdroje nevyčerpali ešte stále všetky možnosti. Je na nás a na našej komunite a na štáte, či si Tatry necháme vziať. Uplynulé dekády nás presvedčili o tom, že je najvyšší čas, aby Tatry prijali konkrétne opatrenia a nielen prázdne sľuby z úst volených zástupcov.

Nádej pre Tatry: Spoločné riešenia existujú

Preto predstavujeme súbor konkrétnych opatrení, čo so situáciou vieme spraviť, ak sa naša komunita zomkne – musí však ísť o zjednotenie nevídaných rozmerov a možností. Možné opatrenia zahŕňajú:

Vytváranie dostupného bývania

Mesto Vysoké Tatry rozbehlo výstavbu nájomných bytov práve s cieľom udržať ľudí v regióne. Súčasné vedenie mesta malo pred uplynulými voľbami plné ústa rečí o výstavbe nájomných bytov a o tom ako tu udržať mladých. Žiadne konkrétne kroky v tom však neboli učinené. Je preto kľúčové, aby sa rozšírili projekty podporujúce komunitné bývanie. Napríklad získaním štátnych fondov či investícií zabezpečme primerané bývanie pre mladé rodiny, učiteľov či zdravotníkov. Motivujme ich, aby prišli do Tatier trvalo žiť. A predovšetkým, nerozdávajme mestské byty, ktorých je ako šafranu svojim priateľom a známym, ktorí sem prídu raz za 3-4 mesiace, ale mladým rodinám, ktoré chcú v Tatrách reálne ostať. 

Podpora mladých rodín a podnikania

Ako komunita môžeme aj dobrovoľne organizovať (a apelovať na mesto) a uchádzať sa o fondy a granty na výstavbu detských ihrísk, komunitných centier, programov pre mládež, či kreatívne ateliéry. Toto všetko vie byť motiváciou pre príchod mladých ľudí do Vysokých Tatier. Regionálna a štátna podpora podnikania a bývania v horských oblastiach by mohla otvoriť nové pracovné príležitosti mimo sezónneho turizmu. Napríklad v cestovnom ruchu, remeslách, IT či SMART technológiách. 

Regionálna spolupráca a infraštruktúra

Nemôžeme sa už viac tváriť, že sme v Tatrách len my ako mesto. Je čas vyhrnúť si rukávy a odložiť staré spory. Začnime aktívne spolupracovať s ďalšími obcami – Štrbou, Starou Lesnou, Novou Lesnou; či mestami ako Poprad či Kežmarok. Spolupráca na úrovni okresu, či dokonca Prešovského samosprávneho kraja môže priniesť nielen lepšiu dopravnú dostupnosť ale aj nové pracovné príležitosti. Súčasné vedenie mesta nás ako občanov sklamalo pretože nedokázalo zabrániť drakonickému zvyšovaniu cestovného v máji 2025. Vďaka Združeniu cestovného ruchu Vysoké Tatry sa podarilo vytvoriť perfektný produkt – Tatry Card. A ak štát zapojí región, posilníme komunikácie, zdravotníctvo, občiansku vybavenosť – je to cesta k záchrane nášho mesta. Medzinárodné cezhraničné projekty so susedmi (napr. Tatier poľsko-slovensko) môžu prilákať tiež investície a zamestnanosť. Avšak nesmie to ostať len na úrovni fotiek na Facebooku a vzájomnom pozývaní na zahraničné večierky.

Oživenie lokálnej ekonomiky a cestovného ruchu

Turizmus je našou silnou stránkou – medziročne rekreačný ruch rastie (v roku 2023 dosiahla návštevnosť Tatier rekordné čísla). Veríme, že využijeme tento potenciál rovnako na udržiavanie obyvateľov, nie len turistov. Podpora rozvoja horských rezortov do celoročnej ponuky, zlepšenie podmienok pre podnikanie v službách, rekreáciu a zážitkový turizmus môže zabezpečiť prácu aj v mimosezónnom období. Najmä ak my, obyvatelia Tatier, budeme mať šancu spolurozhodovať o tom, čo skutočne chceme – napríklad formou participatívnych rozpočtov, alebo prostredníctvom občianskych združení.

Tieto návrhy sú konkrétne kroky, ktoré môžeme spoločne podniknúť. Ako komunita Tatrancov, ako mesto, ako región, a najmä ako štát, máme zodpovednosť konať. V našom pohľade nejde len o štatistiku, ale o budúcnosť každej tatranskej rodiny.

Čo môžeme urobiť my ako občania?

Nakoniec ostáva nádej: veríme, že naše Tatry nie sú odsúdené vyľudniť sa. Naopak, každý z nás môže prispieť k obratu k lepšiemu. Spojenými silami dokážeme zmeniť negatívny smer – skôr, ako dosiahneme bod, z ktorého nebude pre Tatry návratu. Ako Tatranci veríme, že život v našom meste udržíme. Vysoké Tatry musia zostať živým mestom, nie mestom duchov. A keď si zoberieme osobnú angažovanosť každého jedného občana, spoločné premyslené investície a vôľu štátu v podporu nášho vysokohorského regiónu, existuje nádej, že Tatry spoločne zachránime. 

Tatry majú v sebe silu – nielen v turistickej kráse, ale v odhodlaní ľudí, ktorí tu vyrástli. Môžeme urobiť všetko pre to, aby sa naša „komunita duchov“ zmenila späť na živé mesto. Potrebujeme na to uvedomiť si len to, že riešenia existujú – a my ich máme. Ak však ostaneme pasívni, Tatry budú na konci dňa len prázdnym mestom s nefungujúcim úradom a na primátorskom kresle bude sedieť pavúk, ktorý bude pliesť pavučiny. Dúfajme, že to spoločne zvládneme, kým je ešte čas – a že budeme konať skôr, než dôjde bod bez návratu.