Mesto Vysoké Tatry klame o kine Tatry – a tu sú dôkazy

O zlom technickom stave budovy Kino Tatry sme písali napríklad aj v tomto článku. Od tej doby sa prakticky nič nezmenilo. Mesto Vysoké Tatry klame o kine Tatry, je aj naďalej pasívne a najnovšie sa rozhodlo aj verejne zavádzať občanov.

Deň po vydaní nášho článku a videa občianske občianske združenie „Žijem v Tatrách!“, vytvorilo na sociálnych sieťach event pod názvom „Tatranský piknik“. Okolie kina upratali a zorganizovali aj podujatie za čo im verejne ďakujeme!

Doplnené o 19:00 o reakciu „Žijem v Tatrách!“: „Občianske združenie „Žijem v Tatrách! “ sa problematike kina venuje už dlhodobo a komunitnú akciu „Tatranský piknik“ ohlásilo v januári 2025. Ako sme už viackrát uviedli, prípravy na akciu sme vykonávali dlhodobo a v súčinnosti so zamestnancami mesta, ktorí boli vždy ochotní a prijali aj našu ponuku, že chceme s obnovou pomôcť. Na poslednom mestskom zastupiteľstve sme požiadali pána primátora aj poslancov, aby umožnili obnoviť pracovnú skupinu zameranú na obnovu kina zloženú zo zamestnancov mesta, poslancov a občanov. Návrhy na riešenie pripravujeme v spolupráci s členmi skupiny a poslancami. Nevieme, kto písal tento príspevok za mesto Vysoké Tatry, no veríme, že ochota riešiť situáciu stále je.“

Ponižovanie občanov?

Tesne pred týmto podujatím však mesto Vysoké Tatry na svojom oficiálnom Facebook profile zverejnilo takúto informáciu:

Nie celkom sa stotožňujeme s tým, že serióznu akciu organizovanú riadne registrovaným občianskym združením označuje za „úsmevnú aktivitu“. Podľa nášho názoru je to zbytočný hodnotiaci súd vo vzťahu k tejto akcii. Rovnakým prívlastkom by sa dali označiť rôzne akcie mesta a napriek tomu sa tak nedeje. Použijeme preto podobnú analógiu, že je síce „úsmevné“, ako sa mesto „naoko snaží“, no nižšie prezentované čísla hovoria inak. Čítajte preto pozorne ďalej.

Po tom ako mestu jedná zo statočných obyvateliek Vysokých Tatier napísala, že nejde o prekážku v čerpaní eurofondov, mesto pasívne-agresívnym spôsobom mesto v komentároch reagovalo. Žiadalo od dotknutej občianky, aby predložila kód výzvy na NFP o ktorý sa mesto môže uchádzať. Komentár mesta Vysoké Tatry, hoci navonok pôsobí formálne slušne a zdvorilo, môže byť vnímaný ako pasívno-agresívny. Obsahuje totiž prvky falošnej ústretovosti sprevádzané podtónom výčitky, nepriamy nátlak prostredníctvom výzvy na „doloženie dôkazov“ a zároveň v určitých formuláciách pôsobí zosmiešňujúco voči občanom, ktorí si dovolili vysloviť kritiku.

Mesto Vysoké Tatry klame o kine Tatry a používa pasívnu-agresiu vo vzťahu k občanom (Zdroj: Facebook / Meta)
Mesto Vysoké Tatry klame o kine Tatry a používa pasívnu-agresiu vo vzťahu k občanom (Zdroj: Facebook / Meta)

Mesto Vysoké Tatry používa jazyk, ktorý navonok pôsobí profesionálne, no v podtexte odráža:

  • defenzívny postoj,
  • výčitku za kritiku,
  • zľahčovanie problému,
  • a formálne „pozvanie“, ktoré v skutočnosti deleguje zodpovednosť späť na občana.

To všetko sú znaky pasívno-agresívnej komunikácie, kde sa hnev alebo odpor nevyjadruje priamo, ale cez „formálne“ a „zdvorilé“ formulácie, ktoré však majú ponižujúci či nepríjemný efekt.


Mesto: „Nemôžeme čerpať eurofondy, lebo stavba je v spoluvlastníctve“

A tu prichádzame k jadru problému. Mesto vo svojom statuse na sociálnej sieti Facebook vyslovene uvádza: „Stavba je totiž v spoluvlastníctve so súkromnými osobami, a to je bohužiaľ prekážka pre čerpanie eurofondov na jej rekonštrukciu.„. Uvedené tvrdenie je lživé, zavádzajúce a vyslovené klamstvo.

Ak by mesto malo záujem skutočne riešiť danú situáciu, má hneď niekoľko možností, či už za účasti spolupráce súkromných majiteľov bytov, alebo aj bez nich. Predpokladajme ideálny stav, že záujem na rekonštrukcii budovy by mali aj spouvlastníci predmetnej nehnuteľnosti.

Možné riešenie #1

Spoluvlastníci bytových priestorov vlastnia iba predmetnú časť čo vo vzťahu k celkovej budove, čo predstavuje iba malú, nepomernú časť, ktorá sa dá nielen stavebne, ale aj logicky oddeliť od hlavnej stavby. To by sa dalo realizovať či už kvalifikovaným geometrickým plánom alebo znaleckým posudkom, na základe ktorého by sa predmetná časť stavby oddelila a získala by samostatné súpisné číslo. Rovnako samostatné súpisné číslo by získala aj budova Kina Tatry. A to je celé a problém s podaním žiadosti o nenávratný finančný príspevok napríklad v súvislosti so zateplením budov by bol vyriešený.

Možné riešenie #2

Samozrejme, môže nastať aj situácia (aj keď podľa nášho názoru nepravdepodobná), že by sa mesto Vysoké Tatry a súkromní spoluvlastníci nedohodli. Aj v takom prípade je riešenie, ktoré je síce dlhšie, ale realizovateľné a to v podobe podania určovacej žaloby na príslušný súd. To by si však vyžadovalo zvýšené náklady aj úsilie, avšak z právnej praxe máme skúsenosť, že mesto Vysoké Tatry by bolo v takomto spore s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote úspešné. Súdny spor by však mohol trvať aj roky.

My sme tento stav a postup konzultovali aj s odborníkmi na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Otázka znela či by bolo možné získať dotáciu v prípade, že by bola projektová dokumentácia vyhotovená vyššie opísaným spôsobom. Keďže ide o legálny spôsob aj odpoveď bola jednoznačná – v takom prípade by s poskytnutím dotácie nebol žiaden problém.

Podotýkame, že nevieme, ktorý z mestských úradníkov je autorom tohto statusu, avšak je zrejmé, že buď o problematike eurofondov nevie nič, alebo úmyselne klame a zavádza.

Mesto Vysoké Tatry klame o kine Tatry (Foto: Iniciatíva Vráťme život Tatrám)
Mesto Vysoké Tatry klame o kine Tatry (Foto: Iniciatíva Vráťme život Tatrám)

Nesedia ani vchody do budovy

Mesto Vysoké Tatry klame o kine Tatry. Je síce pravdou, že keď nahliadnete do listu vlastníctva k danej nehnuteľnosti, nachádzajú sa tam majitelia bytových priestorov, ktorí ich získali do svojho vlastníctva na základe kúpnych zmlúv – nie je dôvod toto spochybňovať.

List vlastníctva je koniec koncov dostupný z verejných zdrojov. Po jeho bližšom preštudovaní však zistíme, že budova samotného kina a teda vstup do bytových a nebytových priestorov a má realizovať cez Vchod označený ako číslo „0“. Realita však je, že vstupov, ktoré vo svojej definícii spĺňajú definíciu vchodu má kino minimálne 6 (možno aj viac). Je preto jasné, že ak sa pozrieme na list vlastníctva zistíme, že je tam rozpor so zapísanými údajmi v katastri. Ak nastáva takýto rozpor, uplatňuje sa takzvaný inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte.

Oprava chýb v katastrálnom operáte je osobitým právnym inštitútom, ktorého účelom je zabezpečenie súladu medzi skutkovým a právnym stavom, a spolu s tým aj zabezpečenie právnej istoty a zákonnosti. Opravy chýb predstavujú jednu z najzložitejších rozhodovacích činností, ktoré katastrálne odbory vykonávajú. Katastrálny zákon upravuje možnosť opravy chybných údajov katastra, a to z dôvodu, že kataster, ako štátny a verejný informačný systém poskytuje informácie z katastrálneho operátu o nehnuteľnostiach, právach k nim, informácie o vlastníkoch, ktoré by mali byť pravdivé a v súlade s listinami na základe, ktorých boli do katastra nehnuteľností vpísané.

My sme katastrálny úrad požiadali o stanovisko kedy a či vôbec mesto Vysoké Tatry požiadalo v súvislosti so zosúladením skutkového a právneho stavu budovy Kina Tatry o opravu chyby v katastrálnom operáte. Odpoveď znela jasne – mesto Vysoké Tatry ku dňu zverejnenia tohto článku nepožiadalo o odstránenie chybného zápisu.

Mesto kino radšej nerieši a je pasívne

V zmysle § 59 ods. 3 katastrálneho zákona môže ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Katastrálny zákon určuje lehotu, v ktorej je Okresný úrad povinný vykonať opravu. Lehota na vykonanie opravy je do 30 dní. V osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb.

Je preto zrejmé, že Mesto Vysoké Tatry, ako príslušný spolumajiteľ nehnuteľnosti nekonalo, hoci malo povinnosť konať a požiadať o odstránenie chybného zápisu.  Je zrejmé, že mesto je ako také vo veci nečinné!


Mesto si neplní ani svoju zákonnú povinnosť

Ako východiskový právny predpis v tomto prípade poukazujeme na § 6 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb. o správe majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o majetku obcí“). Tento paragraf jasne stanovuje, že správa majetku obce predstavuje súhrn oprávnení a povinností správcu alebo mestskej časti. Správca je povinný majetok držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu svojej činnosti, brať z neho úžitky, udržiavať ho v užívaniaschopnom stave, zhodnocovať ho a nakladať s ním v súlade so zákonom a zásadami hospodárnosti; mestská časť aj v súlade so štatútom mesta.

Na tomto základe konštatujeme, že mesto Vysoké Tatry vo veci objektu Kino Tatry účelovo zavádza verejnosť a svojim vyjadrovaním skresľuje skutočný právny a faktický stav.

Máme dôvodné podozrenie, že Mesto Vysoké Tatry si neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z citovaného § 6 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb. o správe majetku obcí. Samotná nehnuteľnosť – objekt Kino Tatry – sa totiž od roku 2012, s výnimkou niektorých bytových jednotiek, nenachádza v užívaniaschopnom stave. Navyše nedochádza k žiadnemu zhodnocovaniu tohto majetku, a to ani formou snahy alebo prípravy potrebných krokov. Takýto stav je v priamom rozpore s platnými zásadami hospodárenia mesta Vysoké Tatry, ako aj so zákonom o majetku obcí.


Sme len na začiatku cesty

Vždy, keď to bude možné, zastaneme sa Vás, občanov. V súvislosti s lživými tvrdeniami mesta Vysoké Tatry sa preto chystáme podniknúť aj právne kroky. Tie nebudeme nateraz zverejňovať z dôvodu obáv pred ich zmarením.

Keďže príspevok, ktorý pridalo mesto je anonymný, nevieme identifikovať jeho autora. Pozývame preto a máme zároveň prisľúbené od primátora Jozefa Štefaňáka, možnosť stretnúť sa na podcaste, ktorý pre vás už pripravujeme. Bude mať možnosť obhájiť činy a správanie jeho úradníkov. Dobrou správou je, že už máme objednanú techniku na to, aby sme to dotiahli do úspešného konca.